Celá zahltená dejom v knihe som poskočila pri zvuku svojho telefónu. Celá preľaknutá som sa pozrela na display kto mi to asi volá......

„Prosím?“ zdvihnem to nakoniec.
„Halo?? Kto tam je?“ nikto sa mi neozýval. Tak som zrušila hovor. O päť minút mi znovu zvonil telefón
„Prosím?“ spýtala som sa už trošku otrávená.
„Ahoj Lenka. Tak čo už si pripravená? Stojím pred domom tvojím.“ Povedal krásny mužský hlas.
„Haló Lenka.“ Zopakoval neznámy hlas, lebo som bola ticho a v šoku.
„Pardon, ale to musí byť omyl tu nie je žiadna Lenka. Museli ste sa pomýliť“ a zložila som nemala som vtedy náladu na nejaké omyli. Znovu som chcela čítať knihu ale nedokázala som prestať myslieť na ten rozhovor. Nebola som náhodou trošku hrubá? Znela mi v hlave táto otázka stále dookola. Moje myšlienky pretrhlo klopanie na dvere, v ktorých sa ukázala mamina.
„Danielka, ja viem že sú prázdniny ale nebuď dlho hore prosím ťa. A ozaj zajtra by sme mohli ísť nakupovať. Potrebujem niečo nové aj ja a aj ty nie?“ opýtala sa ma mamina a videla som, že sa veľmi teší. Obe sme mali radi naše spoločne strávené dni. Väčšinou času sme samé, keďže ocino príde z roboty len každý druhý týždeň na päť dní. A brat tiež chodí len málo kedy.
„Neboj sa mami, nebudem dlho. Môžeme ísť zajtra nakupovať teší sa. Tak dobrú noc a nech sa ti niečo pekné sníva.“ Odpovedala som s radosťou v hlase.
„Aj tebe zlatíčko.“ Odišla spať.
Ešte dlhú chvíľu som rozmýšľala čo sa dnes za jediný deň stalo. Bolo to celkom zvláštne najprv narazenie do neznámeho chlapca, a teraz zvláštny telefonát. Nevedela som čo všetko si mám o tom myslieť. Možno, že to všetko spolu súvisí. Ale hneď som tieto myšlienky zavrhla. Od únavy so zaspala.
Ráno som sa zobudila na svietiace slnko do mojej izby. Pozrela som sa na hodiny a bolo pol desiatej. Okrem hodín som si všimla aj sms. Otvorila som ju a pozorne čítal stálo v nej:

Ahoj prepáč ak som ťa nahneval mojím telefonátom pomýlil som si dve čísla. Nechcel som ťa nijako nahnevať. Dúfam, že ťa neotravujem a ešte raz prepáč.

Žiadny podpis nič. Rozmýšľala som či mám vôbec odpísať. Išla som do kuchyne naraňajkovať sa. Zjedla som len za misku cereálií. Nechcela som nič viac. Keď som vyšla hore do izby začala som odpisovať na sms-ku. Veľa krát som to zmazala a napísala znovu nakoniec moja koncová sms bola:

Ahoj nie nenahneval si ma len chvíľu pred tebou mi niekto volal a neviem kto lebo sa dotyčný neozval. Nič sa nestalo každý sa sem tam pomýli a zatiaľ neviem o tom, že by sa kvôli tomu zabíjalo.

Ešte som si to dva krát prečítala či to nie je zlé a poslala som to. Po chvíli mamina na mňa kričala, že o pol hodinu odchádzame do mesta. Tak som sa rýchlo osprchovala oblieka som si žltú sukňu a biele tielko, veď vonku bolo asi teplejšie ako v pekle. Rýchlo som zbehla do chodby a ž sme aj vyrazili.

 Blog
Komentuj
 fotka
sasa753  16. 6. 2012 23:44
dúfam že sa vám to bude páčiť
 fotka
lovekatherine  17. 6. 2012 20:03
Som zvedavá na to kto jej to volal typujem že ten chalan do ktorého nabúrala
 fotka
sasa753  17. 6. 2012 23:13
no tak ešte neviem či to bude ten chalan
Napíš svoj komentár