Zvoní mi mobil, chcem to ignorovať, ale volajúci nie a nie zložiť. Keď ho konečne vyberiem z tašky, zistím, že voláš ty... Srdce mi vynechá jeden úder. Prečo mi len voláš? Viem, ako málo stačí na to, aby som spadla opäť do tých čo-ak úvah... Stačí málo, stačí tvoj hlas...

Zdvihnem a ty začneš rozprávať tak rýchlo, až ti nerozumiem. Pokúšam sa ťa zastaviť, ale nejde to. Čakám kedy konečne skončíš svoj monológ... Konečne! Poprosím ťa, aby si mi to zopakoval ešte raz a pomalšie, no ty vravíš nie. Voláš ma von...

Neverím... Ty mňa voláš von? Veď sme sa nevideli aspoň rok. Ak náhodou niečo odo mňa potrebuješ, napíšeš mi na facebook-u. Nič viac. Iná konverzácia medzi nami nie je... A zrazu mi povieš, žeby si so mnou rád išiel von.

Po chvíli súhlasím. Samozrejme. Tomu hlasu nedokážem odolať...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár