Keď v zime sedávam v mojom starom, vysedenom kresle s čajom v ruke, môj pohľad sa upiera na ľudí, ktorí sa tak náhlia. Vravia ako toho majú veľa, koľko práce či problémov riešia. No keď sú sami, spomenú si aké to bolo kedysi. Spomenú si na staré, dobré časy, ktoré mali tak radi. Povedzte mi jeden dôvod, prečo to nemôže byť tak aj teraz. Prečo si jednoducho neprispôsobíme život podľa seba. Samozrejme, je jasné, že to nie je také ľahké, no dá sa to, a to vie každý. Prosto nechápem kam sa všetci tak náhlia. Varím im ušiel vlak, či ako ? Potrebujem vysvetlenie, nad mojou otázkou, ktorú si kladiem, celý ten čas čo sedím v kresle a popíjam babkin čaj. Áno, chutí mi. No, to stále nie je odpoveď na moju otázku. Možno je to tým počasím, či obdobím, no mám chuť rozmýšľať, nad všetkým čo sa tu deje. Už to nie je ako kedysi, ako predtým. Mám pocit akoby sa to celé zmenilo na, bohužiaľ Nové zlé časy. Stále dúfam, že to tak nie je. No kto vie či sa náhodou nemýlim.


 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár