Pracovný stres

Dneska má dostalo v práci, keď mi kolega hovoril, aby som nepomáhal novému kolegovi, on mal haldu roboty a ja som mal voľnejšie. JE DOBRÝ. Tak nešlo o to, že by nechcel robiť ako iní. Povedal mi, že aj vedúca si myslí, že ho máme nechat to robiť všetko samého, aby nezlenivel...

A presne toto mne robili na začiatku. Kládol som si otázku, prečo mi nepomáhajú. Moji dvaja kolegovia neznášajú robotu a chcú tam skončiť. Potom aj ja mám myšlienky čo ďalej. Ja viem, že to hovoria len kvôli stresu. Ja som mal ťažký začiatok a ideálne by som potreboval dva roky vydržať. No nechcel som, aby ostatní končili tak skoro. Sme malá partia. 

Na začiatku u nás bol jeden čašník, čo sme chodili posedieť. Spolu s ním aj iný čašník, ktorý je teraz asistent manažéra, ostatní tvrdía, že sa kvôli pozícii zmenil a celá naša kuchárska partia ho preto neznáša. Mne len ide na nervy, ale to, čo robí nie je úplne zcestné. Mne najviac vadí, že zo svojej pozície nedokáže svojich čašníkov vytrenovat, ale mi aj hovoril akí sú daktori leniví, len potom očakáva od kuchárov, aby robili časť z ich roboty a potom sa zväčšuje stres a vytvárajú tieto pracovné vojny medzi vedúcim čašníkov a vedúcou kuchárov. 



Ku tomu ja som si od začiatku tvoril vzťahy skôr s čašníčkami, do kuchyne som sa dostal len pred dvomi mesiacmi. Písal som o tom ako ma čaká test, tak test som prekonal, promovali ma. 




Čašníčky odchádzajú o mesiac. Jeden v pohode čašník odišiel teraz. Ostal nám tam teplý a retardovany Ir, teraz nová Kanaďanka, ešte som ju nemal možnosť poznať, ďalšia čašníčka je Irka, ona je v pohode, ale moc si s nou nerozumiem. Tri vedúce a jeden vedúci sú osobitná kategória, to sú tí, čo riešia všetky problémy. 

No a naša kuchyňa má štyroch nových chlapcov... Ostatní by aj zajtra odišli, keby sa im ponúkla práca. Preto hovorím, lebo v práci trávim väčšinu času, beriem ich ako jediných kamarátov a mňa ubíja, keď odchádzajú a stresujú, hneď na začiatku. 

Ale je tu rozdiel, minulý rok nebolo toľko roboty, bolo nás viac, aj casniciek, dobrí ľudia odišli a teraz máme veľa nových ludi, hlavne keď máme viac zákazníkov, kmeňovi zamestnanci sú podráždení. 

Okrem toho má trocha mrzí, že sa neviem uspokojiť sám so sebou a mám potrebu niečo zmeniť. To po čo som prišiel do Írska. Mám dobrý prísun peňazí..kamaratov prakticky žiadnych. A toto je norma u mňa teraz. Čím viac dokážem robiť, toľko budem odteraz dennodenne prekonávať.  Chcel by som, aby to šlo ľahšie. Toľko som mal zlých a náročnych robot, konečne som si začal namyslat, že keď prekonam test a budem robiť v kuchyni, budem mať lepšie peniaze, nejaký čas na seba, zlepšia sa mi vzťahy, ale je to akosi na bode mrazu. 

Potom si rozoberam to, aký som bol. Brat mi pripomína, že som iný ako na Slovensku, že by som si mal určiť ciele podľa Maslowoveho trojuholníka. Pretože podľa toho by som sa nemohol nijako sebarealizovat ako to je spomenuté, vynechal som body o láske a rodine. 

V rodine sa nič nezmenilo. Zas si nenahovaram, keď som bol teraz každého pozrieť, že sa niečo zlepší. Akurát som sa každému pochválil, čo robím, lebo moja práca ich veľmi zaujíma. Pretože to je vlastne môj život, to, čo som najviac kedy dosiahol. No mohlo byť horšie. Vôbec by som si nemyslel, že sa budem trápiť. Zrazu si hovorím, dávaj si pozor na to, čo si želás. Lebo moje priority sa menia s tým, kde sa pohybujem. 



Ale celkovo mám neprijemné pocity, z toho, že toto bude asi špička kariéry. Lebo neuspokojím sa s horším. Žijem na vysokej nohe, ved mi aj kolega hovoril, ako už nechce ísť spať do Rumunska, aká je tam bieda. Veď,  kde by som sa ja vedel uspokojiť. Viem presne že peniaze nie sú jediný parameter, ktorý by som mal zohľadňovať, ved tie peniaze môžem zužitkovať. Ale zároveň na poslednej návšteve som sa presvedčil, že to nemôže fungovať. Tie ceny všetkého sú prehnané, naspäť do depresie, pretože by som prišiel ako macher, míňal peniaze vo veľkom. Dôjdu mi a potom budem ľutovať, že som sa radšej na niečo iné nedal kým som bol mladý a mal peniaze. Potom budem len nostalgicky spomínať na krásne včerajšky.


Mimochodom, som sa zle natiahol, keď som vyskočil z autobusu. Cítim doteraz bolesť v pupku, občas sa mi to stane. Ale dosiaľ som nepochopil, prečo sa mi to deje. Akoby som mal celý čas stiahnutu kozu a potom ju na pol, alebo su to svaly... 



Keď už každý druhý blog riešim len peniaze, pripadám si akoby som zbytočne zarábal, pretože nemám skutočné ciele. No vlastne jeden, ale ten má duševné neuspokojuje, nepáči sa mi, bol mi do hlavy nasadený cudzí chrobák. 

Sestra mi hovorila ako sa snažila sebe dokázať, že je sebastacna a rozumná, doteraz robí veci po svojom sama. V tom sa my dvaja strašne podobame.

 Neprídem si úplne inteligentný, keď robím podradne roboty, odmietam povýšenie na zodpovedne roboty. Trebárs v jednej minulej robote mi ponúkli dve lepšie platené pozície, čo som im ofrflal, lebo mi to prišlo moc zodpovedne a ja sa bojím toho ako koza noža. 



V tejto práci sme sa smiali, že či by som nerobil kuchára. Zvýšenie by bolo o 70 centov na hodinu a zodpovednosti neúrekom. Ani ma nepovzbudzuje, keď môj mladý kolega to nezvláda a pritom on mi ide dobrým príkladom ako veci robiť správne. Potom tu je ešte iný kolega, ktorý je veľmi sebavedomý a posral toho už toľko... Ale drogy sú zákerný priateľ. 



Keď v práci končím takto neskoro, to je polnoc a prídem domov o jednej tak sa mi ani spať nechce. Toľko som toho zažil za tieto dva roky, že by som sa nečudoval, keby som začal plesaviet ako každý chlap z rodiny v tak mladom veku.

Keby som aspoň dobre vyzeral nakrátko, ale mám krivu gebulu. Tak to by som zas riešil nejakými depresivnymi blogmi. 




Zdieľaj článok na facebooku
16 odoberateľov
Savvym

All in due time, see the world through different eyes. All in due time, the shadows will give way to light.

Komenty k článku

  1. 1
    Savvym

    24 ročný chalan

    Aby ste nezomreli od nudy pri toľkom texte hudba hraj.
    https://youtu.be/qF9dCWmq3pM