Niekedy si pripadám tak skleslo, že sa mám chuť ukryť do sklenenej fľaše, niekoho požiadať aby ju uzáverom utesnil. A ja by som sa v nej potom kľudne a možno aj šťastne mohol dusiť vo svojej bytovosti. V poslednej dobe strašne bádam po ľudskej náklonnosti, hoc presne ako typický človek neviem presne čo chcem. Ale to by potom zas bolo moc jednoduché, mám taký pocit ako keby ma opúšťali všetky duševné sily. Už sa niet komu vyrozprávať, a nebodaj aj vyplakať na ramene. Pretože mám taký pocit že všetci akoby duchovne odišli a ja som tu sám medzi kúskami živého bezduchého mäsa, ktoré ma buď nechce alebo nemôže pochopiť. Každému si rozprávam inú pravdu a inú časť príbehu. Tak ako mi to pasuje, ale potom nič nezapadá do správnej dejovej línie, a tak ako aj moje nálady ani moje reči nikdy niesu komponentom tej správnej symfónie.
Už aj moju poslednú nádej som odohnal. Vlastne to bolo aj pre to lebo to bola fakt len nádej, a ako sa hovorí tak tá stále umiera ako posledná. On to asi aj tak tušil a mňa to už nebavilo, tak ako napršalo tak aj uschlo, tak som sa ja rozhodol že svoje trápenie nebudem naďalej predlžovať, a zaoberať sa človekom ktorý sa nedokáže dokopať k tomu, aby sa čo i len ozval. Ani najmenší náznak duchaprítomnosti v mojich ťažkých chvíľach ktorý by mi bol na niečo platný, tak som sa rozhodol. Že skočím do hlbokého studeného mora, a budem sa v ňom radšej učiť plávať sám, hoc už teraz sa topím, ale verím v to že sa nájde záchranná ruka, ktorá mi ukáže smer, a napovie ktorý breh je ten správny.
Už zmýšľam inak ako také tri roky dozadu, veci beriem úplne inak, hoc niektoré veci sa samozrejme nezmenia do konca môjho života. A to môj prístup k povinnostiam, a istým prejavom mojich citov. Niektoré špecifickosti by som najradšej na sebe zmenil, ale to by som to asi už nebol ja. Len neviem prečo každý začiatok musí byť tak zložitý, aspoň pre mňa. Nedokážem brať veci ľahkovážne ako každý normálny človek, maličkosti si beriem k srdcu a ľudia čo to možno ani tak nemysli, a ma niekedy vedia raniť bez toho aby si to uvedomovali.......

 Denník
Komentuj
 fotka
elwinko  1. 10. 2009 23:01
dokonalé vyjadrenie pocitov!
 fotka
johnysheek  2. 10. 2009 08:52
veci sa menia.. cas sa meni a vlastne i ludia ktori nas obklopuju..

najhorsie je ze sa s tym treba zmierit..
 fotka
lonelygirl  3. 10. 2009 23:55
ten začiatok so sklenenou fľašou ma dostal... to mi z hlavy tak skoro nevypadne
 fotka
gothicpoethic  31. 10. 2009 12:32
Chlapče nešťastný, v tomto momente si si v blogu odpovedal na to, prečo som ironická.
Napíš svoj komentár