Ten byt vždy nad ránom vyzeral ako vystrihnutý z Trainspottingu. Bolo jedno koľkí tam sme, ako sme moc a dokonca aj to ako dlho sme upratovali aj tie najnenápadnejšie detaily. 

Keď už bolo všetko bezpečne uložené na svojom mieste, ako na povel niekto z nás zaspal a ostatní zaručene nemohli nájsť práve to čo ten spáč odložil na miesto ktoré si nepamätal ani on sám.

Takže všetko zasa naspäť na strom.

A ich dvoch niekto vystrihol z najtemnejších miest mojej duše a podstrčil mi ich do żivota aby mi deň čo deň mohli pripomínať čo sme vlastne zač.

Myslím že ho ľúbila.

Súdim tak podľa sĺz čo sa jej ligotali v očiach v tie nekonečné rána keď sa ma pýtala či som ho nevidel, neozval sa jej už týždeň...

Vždy sa mi páčili baby mojich kamarátov, možno je to dáka úchylka, každopádne som nikdy žiadnemu z nich ženu nepopinkal, to je o aspoň akom takom charaktere no to je na trocha dlhší monológ.

Tak či onak som si ju obľúbil, preto ma doteraz solídne bolia slová o tom že je určite ok a že neviem kde je.

Môžeš to nazvať buď čistým peklom alebo špinavým nebom.

A ak náhodou nemáš poetickú chvíľku tak to povedz polopate: ubytovňa, lacné štetky a kvalitné veci.

Vlastne si už ani nespomínam prečo som šiel radšej spať.




+

Whiskymu prišlo šialené keď zomrel Brezovský.

Mne by prišlo celkom logické keby dopálená kultúra tohoto mesta teraz hneď padne mŕtva, s karmou ako príčinou smrti uvedenou v úmrtnom liste.

Zapamätaj si, že sk ti niekto donesie svoje srdce na zlatej tácke a ty ho odsunieš aby si si mala kde narysovať, nad ránom ti na sklá tvojich labilných ružových okuliarov príde zaťukať realita a tácka ostane prázdna.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
purenarcissism  18. 10. 2015 09:16
posledná veta...
 fotka
ericca  20. 10. 2015 10:34
@1 ..
 fotka
aventine  29. 10. 2015 14:43
pice jak ma zamrazilo nakoniec..
 fotka
moccacino  24. 11. 2015 23:38
Uzas..
Napíš svoj komentár