Teda, aby som bol presnejší, často sme plánovali opekačky.
Naša schopnosť nedohodnúť sa absolútne na ničom bola totižto priam zarážajúca. Isto by sa za ňu nehanbila ani naša vláda.
Občas sa nám však predsa len podarilo nejakú tú opekačku zorganizovať.
A že ako to potom vyzeralo? Nuž, popravde, doteraz som nepochopil prečo sme to volali opekačky. Prvá flaška väčšinou padla skôr ako sa stihol rozhorieť oheň a okolím sa nikdy nešírila vôňa špekačiek, zato makaky muselo byť cítiť na kilometre.
Ražne sa miesto opekania používali na zbesilé mečovanie, a ak náhodou niekto aj zobral nejaké jedlo, tak to bolo len kvôli tomu aby sme mali cestou domov čo grcať.
Ale vždy horel oheň tak to vždy bola opekačka.
Jedna z týchto opekačiek sa mi vryla do pamäti. (možno to bolo preto že som toho moc nevypil)
Začala ako každá iná, prišli sme na dané miesto, a zapálili oheň.
/Udivuje ma, že každý zo starého crew bol v meste prvotriednym podpaľačom (ja osobne som podpáli 4 trojmetrové suché stromčeky na istom školskom areáli) avšak, keď ideme opekať založenie ohňa trvá viac ako hodinu, avšak možno to bolo kvôli tomu že sme to vždy nehali na babách/
Ako praví gentlemani sme oheň nehali na dievčatách, a začali sa venovať zmysluplnejšej činnosti.
To znamená že sme otvorili prvú flašku, začali variť bongy a všetko to zapíjať energy drinkom.
Vždy to niekto z nás prehnal, avšak v ten deň to jeden z týpkov prehnal až príliš.
Začal pár bongami, nato vycuckal asi pollitra hrušky, logol si zo slivky a celé to zapil energy drinkom.
Kým sa oheň rozhorel chlapec sa niekam stratil, ale nikoho to nezaujímalo pretože v tej dobe už všetci boli značne pod parou.
Zaujímať sa oňho sme sa začali až neskôr, keď sa niektorí chalani s niektorími babami stratili niekde v lese (vždy ma nasieralo že mne sa žiadna neušla) a nám začala chýbať spoločnosť.
Vybrali sme sa ho teda hladať. Aj sme našli, asi po hodine, uprostred lúky spokojne spinkať pod tým najbrutálnejším slnkom aké si viete predstaviť. Očividne nemal pojem orealite pretože po tom ako sme ho namáhavo prebrali iba niečo po taliansky (aspoň mi to tak pripadalo) zamrlal a zaspal znova.
Nuž sme ho dotiahli k ohníku a nehali ho hajať tam.
Po ďalšej polhodinke začal grcať.
Avšak, negrcal tým spôsobom ako grcajú normálni ľudia, nie to ani z dialky.
Náš chlapec spal, posediačky opretý o strom a grcal si na gate.
Posediačky, pospiačky tam proste kvasil a grcal si na gate.
Bol naňho žalostný pohlad, ale sledovať niekoho kto hodinu vkuse grcia na svoje bledomodré gate a chrápe popri tom, bolo proste až moc zábavné.
Kým tento chlapec grckal zo sna, ďalší dvaja sa začali naháňať, úplne ako deti. Z mne neznámych príčintýpek ktorý toho druhého naháňal v ruke držal flašku (podotýkam že poslednú, takže nasledujúce udalosti ma dosť vytočili).
Chvílu bolo zábavné ich sledovať, až do momentu keď chalan s flaškou nenabúral do stromu. V tom momente sa všetci zhrozili. Dokonca aj náš grcajúci princ na chvílu prestal grcať. Alebo som ho v tom šoku iba prestal vnímať, neviem.
Nikto nebol zhrozený preto že chalan si možno ublížil, všetkých vydesilo že pri náraze do stromu rozbil flašku.
Najvac to však asi vzalo jeho. Proste si tam len sadol a začal plakať. A možno plakal od bolesti, neviem.
No keď sa trocha spamätal, zdvihol od ohniska sekeru ktorú sme si zobrali na drevo a začal znova naháňať toho istého chalana, zjavne presvedčený o tom že flašu rozbil on.
To boli šprinty, to vám poviem. Chalan bol za pár sekún až tam v piči niekde v dialke.
Toho so sekerou to prestalo baviť a tak sa vrátil k nám ostatným.
Tam si lahol bokom a zaspal aj on. Po čase sa vrátil aj chalan čo pred ním utekal, a silou mocou sa tváril že je neviditelný.
Po pár hodinách zhasol oheň, páriky sa postupne povracali z lesa, grcajúci princ už nemal čo grcať a maniaka so sekerou prešli vražedné úmysly(respektíve si na ne nespomínal).
A tak sme upratali bordel čo po nás ostal (rozumej nahrnuli sme za naširší strom aby ho nebolo vidieť) a tak sme sa pobrali domov konečne najesť, šťastní že sa nám vydarila ďalšia opekačka...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
hunter2
8. 12.decembra 2011 21:47
opekačky milujem aj keď tie naše nedopadli stále takým spôsobom.. ak nepočítam teda tú jednu, čo spitá kamoška hádzala po každom horčicu a olievala ľudí všetkým tekutým (ešteže nikoho nenapadlo doniesť benzín).. a keďže je pomerne teleso, dvaja sme sa ju snažili spacifikovať ale inak krásny zážitok, som sa dobre nasmial pri čítaní
2
až tam v pi.i niekde v diaľke ale inak super blog a milujem opekačky to sú skrátka zážitky ako žiadne iné
3
proste sa nemôžem prestať smiať, dokola si to čítam, pasáže a tak a sa smejem jak chorý baran, proste toto je veľa
5
neviem či bohužial, alebo bohuvďaka mi opekačky zatial nič nehovoria... ale rozhodne by som niekedy niečo takého chcela zažiť
Napíš svoj komentár