Občas netreba vela. Občas stačí pár hlúpych chýb na to aby si mal 22, žil na ubytovni a do ohňa vkladal len vlastné ruky.

A tí čo to kedysi hrali na bratov si bez všetkého, so smiechom kopnú.

Chill out chlapci, kto vám perie trenky? Dokedy chcete bývať u mamky a hodnotiť životy iných?

Možno som ten najhorší, ale spomedzi tých čo to dávali so mnou som stále najďalej, a za to že vaše životy sú natolko nezáživné že potrebujete riešiť ten môj by som vám bez okolkov vedel prísť vyžrať chladničku, vypiť bar a vysrať sa doprostred kuchyne, ale už sa snažím nebyť to tupé hovado, miesto toho vám prajem aby ste našli svoje šťastie.




Ja ho hladám deň po dni.

Práca, čistá mysel, hlasná hudba, tí čo to so mnou nevzdali, tí čo hej no chcem ich naspäť a dievča, jedno z tých s ktorými ti je dobre aj mimo postele, dokonca aj keď rozpráva....

Nie je to vela, no je to niečo za čo sa postavím oproti každému skurvysynovi ktorý sa pokúsi pripraviť ma o to a budem sa márovať do krvi.

Pretože ma už nebaví večne utekať pred odrazom vlastnej špinavej duše.

Tiež neutekaj.

Pred sebou samým to nejde, skúšal som to mnohými spôsobmi.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  13. 3. 2016 01:52
Som rád, že žiješ.
 fotka
schizoofrenik  13. 3. 2016 06:23
@antifunebracka to si jeden z mála
Napíš svoj komentár