Khaatsyiu a khaatsiya sú tituly, presnejšie skôr pomenovania označujúce dvoch ľudí a vzťah medzi nimi. Títo dvaja jedinci, ktorí sa v minulosti vyskytovali len veľmi zriedka, lebo na dosiahnutie tohto stavu bolo potrebné prechovávať veľmi špecifický cit, boli muž a žena, ktorým sa podarilo odosobniť sa od moralistických tabu, zachovaných dogiem či žeravých okov lásky. Podarilo sa im lásku prekročiť. Veľmi nadnesené, hlboké a krásne priateľstvo by zrejme neboli dostatočne silné slová, aby popísali to niečo, čo sa medzi nimi odohrávalo. Stretávali sa vždy o samote, na listom dopredu dohodnutom mieste, práve v polnočnú hodinu. Tieto pravidlá samozrejme neboli nikde pevne staovené a písané, no list je druhým duševne najbližším spôsobom komunikácie hneď po živom rozhovore a polnoc je podľa legiend a mýtov najmagickejšia hodina, ktorá ešte vystupňuje magické fluidum, ktoré ich stretnutie prináša. Viedli spolu vždy dlhé a košaté rozhovory, nemuseli byť zákonite filozofického charakteru no udržiavali si istý hlboký štandard. Dokázali sa hodiny a hodiny baviť o čajníku a stále si udržali úroveň ich dušiam najbližšiu, lebo ich tešil už iba fakt, s kým sa o tom bezvýznamnom čajníku rozprávajú. Niekedy len mlčali a hľadeli spolu na hviezdy, inokedy hrali šach či popíjali lahodné a opojné červené víno. Tretiemu pozorovateľovi by sa sprvu aj zdalo, že si od seba držia istý chladný a rezervovaný odstup, no keby sa niekto pokúsil jednému z nich nejak ublížiť, ten druhý by ho bez mihnutia oka bol schopný rozfranforcovať na márne kúsky, bez ohľadu na to, aký pacifista by bol. Keby on chránil jej život, chránil by zároveň aj svoj vlastný, a naopak. Jeden bez druhého nie sú úplní, a nemusia sa o tom presviedčať, dokonca sa ani nedá povedať, že by to bola sugescia alebo nahováranie si - jednoducho to je tak, tak, ako rieka tečie a jazero stojí, tak, ako vlk žerie mäso a hroch trávu. Spravidla sa nemusia snažiť o nadviazanie komunikácie či o zisťovanie, na akej vlne je spoločník. Keď chcú hľadieť na hviezdy, hľadia, keď sa chcú milovať - milujú sa. Zaujímavosťou je, že aj keď nemajú ich milenecký vzťah nejak "potvrdený", fyzické zbližovanie im nie je cudzie. Vedia si navzájom ukojiť svoje túžby, no keby sa ktorýkoľvek z nich zamiloval či sexuálne spolužil s niekým iným, vôbec by im to nevadilo, od takých prízemných vecí sú už odosobnení. Je to zvláštna múdrosť prepletená pavučinami a mesačnými paprskami. Vedia o tom druhom všetko, a nech je ich minulosť akokoľvek šerá a nech už spravili akékoľvek množstvo chýb, vždy spolu hľadia verne vpred a nič si nevyčítajú. Neklamú si, netrápia ich biele lži ani utajovanie pravdy, nemusia si nasilu vravieť veci, ktoré si nemyslia. Napriek tomu, že ich veľa ľudí odsudzuje, v skutočnosti im závidia. Závidia im nenútenosť, ľahkosť bytia, pravú symbiózu duší. A keď niekedy pôjdete k polnoci po šerom lesíku a svit luny vám na konári odhalí dve o seba opreté, mlčiace postavy, nerušte ich. V tej chvíli totiž hľadíte na dvoch najšťastnejších ľudí vo vesmíre..

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
keuska  4. 10. 2008 23:37
fakt na teba trochu zvlastne cakala som nejaku zdrvujucu pointu, ako to uz u teba tradicne byva, ale napokon, bolo to fajn aj bez nej napisane peknym osobitym stylom, tebe vlastnym...
Napíš svoj komentár