Slnečné storočie

Tuhľa, podchvíľou, štrikujem si storočie
plné nerestí. A odhasených špakov.

Čumím do Slnka.

Smejem sa, len keď som na drogách,
a sem-tam ešte len tak, pre jeseň,
pre podarený švík, alebo pre farbu vlny,
nad rozliatym mliekom, alebo nad jahodami.

Keď odkloním zrak, na moment zostanem
slepý.
Na Slnku musí byť krásne.

Nechýba mi súlož, šťavnatá besnota
po fľaši vína, ani túžba zakričať v podkroví
uprostred rodinnej oslavy. Nie. Milovanie
dažďa s ďatelinou, to je niečo celkom iné.

Keď skončí blaho, nahota na Slnku nastolí nové.

Podchvíľou, štrikujem si storočie,
z klbka nostalgie,
plné nerestí.

Popolník hlási -
Ľutujem,
viac sa nezmestí.

 Záchod

11 0 0 0 1

Komentuj

6 komentov k blogu