Mesiac či dva dozadu.
Sedela som na posteli, smrkala do vankúša a prosila, aby si si ma všimol. Vtedy by som dala všetko preto, aby som mohla cítiť tvoj dych na mojej pokožke a mať tvoju ruku v tej mojej.

Aspoň trikrát na deň som si prezerala tvoje fotky a dúfala, že sa mi ozveš. Akokoľvek som naliehala, nič sa nestalo.

Vždy, keď som ťa uvidela, v hlave mi skrsla myšlienka: "Ak nie ty, kto iný?"
Bol si pre mňa všetko!
Moje dávne sny, ktorých centrom pozornosti boli drahé autá, domček niekde pri mori a dokonalý život, sa zrazu rozplynuli.

Tieto všetky malé sny som vymenila za jeden veľký.
Byť s tebou!

.
.
.

Bola som zúfalá.
No zrazu, akoby zázrakom, prišiel on. Pohol mojimi citmi natoľko, že som pomaly zabudla, že existuješ.
Teraz už viem, že je ľahké zabudnúť. Vždy, keď si ma premeria pohľadom, chytí ma za ruku či sa na mňa len usmeje, prejde mojím vnútrom vlna príjemných pocitov, naskočí mi husia koža a rozletia sa mi motýle v bruchu.
Dúfam, že už nebude žiadne "M." a že sa už konečne od teba odpútam.
Pretože ON stojí za to!!

 Blog
Komentuj
 fotka
zuzana15  9. 7. 2013 22:13
tešíím sa s tebou, zlato
 fotka
secret315  9. 7. 2013 22:22
Napíš svoj komentár