O rok neskôr

Práve skončil obed a pani Sýkorová nám všetkým nadelila prácu. Ako obyčajne som dostala prácu v kuchyni ešte s jednou mojou kamarátkou Rachel. Bola som celkom spokojná ,že som neskončila niekde na záhrade alebo čistiť sprchy.
S prácou sme skončili asi za hodinu a potom sme mali voľno. Samozrejme ,že kamarátka ktorá sa dostala do deckého domova pred týždňom, tak tá sa ešte neprekusla cez to ,že jej rodičia zomreli. Kedže som presne vedela ako sa cíti tak som ju každý večer utešovala.

Ked už bola večierka a malo sa ísť spať ja som si zapisovala posledné slová do svojho denníka. Pani Sýkorová je veľmi prísna a tak ked sa už zhaslo svetlo som nemohla poriadne ani zakašlať. Museli sme sa však pomodliť a bez toho sme ísť spať nemohli.
Ja som si vždy vitahla fotky mojich rodičov a každý večer som sa za nich modlila a pri tom mi stekali slzy po lícach.

Na druhý deň ten istý scenár dostala som po raňajkách prácu v kuchyni a však tento krát mi nepomáhala kamarátka ale zrazu vedla mňa stál chalan ktorého som však tu ešte predtým nevidela. Mal prenikavo zelené oči a čierne vlasy. Prišiel ku mne a než sa stihol predstaviť prišla pani Sýkorová a povedala Toto je Nicholas bude ti tu dočastne pomáhať až kým nepríde Rachel, pretože má zdravotné problémy potom zatvorila dvere a odišla. Potom už on v predstavovaní nepokračoval a bezslova začal umývať taniere. Ja som z neho celý čas nespustila oči. Možno som už bola dosť nápadná a trápná ,že sa na neho stále pozerám no neodvážila som sa povedať ani slovo.
Za celé dve hodiny sme na sbe len hľadeli a ani jeden nič nepovedal. Ked sme už všetko urobili on si utrel ruky a išiel preč. Nechápala som ,že ako som mohla byť taká sprostá ,že som na neho ani len neprehovorila no už bolo neskoro.
Vošla som do izby a nemohla som na neho prestať myslieť. Lahla som si na posteľ a zaspala som.

 Blog
Komentuj
 fotka
strangechristine  19. 9. 2010 17:58
Páči páči páčiiiii
Napíš svoj komentár