Idem ulicou. Tá ulica je pekná a čistá alebo škaredá a špinavá. Ja to veľmi neovplyvním, to záleží od mnohých ľudí aká tá ulica bude. Ale aj ja do toho môžem zasiahnuť, samozrejme.
Ja idem vedľa vychodeného chodníčka a len občas idem ním, lebo väčšinou je plný blata, ktoré mi zašpiní topánky. A vedľa neho je blato ale aj tráva. A mne sa tam páči akosi viac.
Tá ulica má neskutočne veľa uličiek, odbočiek a kríži sa tam toľko ciest, že sa to nedá spočítať. Je to na jednej strane strašideľné, lebo neviete čo od toho očakávať, ale na druhej strane zázračné, keď ma stretne niečo super, alebo niekto super .
Niekedy vás môže stretnúť až príliš veľa zlého a vám sa chce z tej cesty odísť, odísť preč ďaleko a nikdy sa nevrátiť. A keď znova výjde slnko a slzy vyschnú znova je všetko OK. To je naša cesta .
Nejdem po svojej uličke sama a ani nechcem ísť. Pretína ju mnoho iných a niektoré idú presne rovnakým smerom. Len niekedy o nich ani nemusíme vedieť. Viete čo tým myslím?
Že život je cesta plná nástrah, po ktorej môžeme bežať, plaziť sa alebo pokojne kráčať z hlavou vztýčenou k zajtrajšku? Keď niečomu verím tak veľmi ako v lásku, ktorá ma touto cestou sprevádza, tak mi to nikto nevezme.
Raz uvidím tú cestu, ktorá ide tesne vedľa mojej. Zatiaľ neodhalená…
Tak takto si ja predstavujem život
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
1
nancy99
4. 1.januára 2009 18:23
som unesena salamka...welmi poeticke, krasne, mile, vystizne, zaujimave, super, bajecne...
Napíš svoj komentár