Cítim sa, jak keby zo mňa niekto niečo vytrhol a zvyšok riadne premiešal a ono sa to krúti a krúti a nechce prestať.
Prepínam stále dookola facebook, birdz, icq... a čím viac to robím, tým mi je horšie a horšie. Čakám tu akoby na koniec sveta a zajtra ide všetko všedne ako vždy.

Nemôžem sa toho zbaviť. Nemôžem zbabelo utiecť. Môžem tu zbabelo sedieť a ľutovať sa a to presne aj robím.
Je mi na hovno. Presne tak mi je. A všetko vo mne sa krúti a krúti a hľadá to, čo vytrhli. Kto sa opovážil si len tak prísť, a zobrať si niečo zo mňa? Hádam som to niekomu dovolila? Možno... už neviem.

Už nič neviem. Všetky dni sa mi zlievajú dohromady, všetko je stále horšie a horšie.. every day is the worst day ever! Prečo sa chvíľkové šťastie premení v ešte väčšiu prázdnotu, ako bola tá pred tým. Prečo vždy na konci filmu cítim smútok z reality, prečo vždy, keď sa snažím niečo pochopiť, sa nájde milión vecí čo nechápem? Prečo mám vždy len depresívne statusy, keď "by som sa mala tešiť"? Prečo by som sa mala tešiť?

Moja realita sa zlieva do nereálnej sivej hmoty, ktorá túži po ružovej, po teple, po pochopení. Je pažravá a berie si všetko, keď jej nedajú to, čo chce. Berie si všetko....

Zobúdzam sa večer. Zaspávam nadránom. Jem keď telo nedokáže už nič iné, pijem, keď sa mi až zatmieva pred očami. Dýcham reflexne a oči otváram aby som nevidela. V sprche stojím hodinu a s prázdnym pohľadom nechávam vodu stekať po mojom tele.

Všetko je sivé. Tmavo sivé, svetlo sivé, sivo sivé. Sivé...
Všetko je tu, všetko tu nie je, nie je tu nič, je tu nič. Som tu ja, no nie som.

Kedy sa budem môcť nadýchnuť bez straty? Kedy si budem pamätať čo bolo v stredu a čo je dneska? Kedy budem cítiť, že žijem? Kedy sa preberiem z tohto neživota?

Tak málo no tak veľa k tomu treba. Všetko sa točí... všetko mi preteká pomädzi prsty. Stop! STOP! Klapka č. 1233. To bolo slabé, precíťte to vernejšie. Vžite sa do seba. Do seba...

 Blog
Komentuj
 fotka
kissmeplease  31. 1. 2010 11:04
tak toto bolo perfektné vystihla si moje pocity

btw. ja preklikávam medzi facebookom, birdzom a skype
 fotka
emulienkaaa  31. 1. 2010 11:38
pekne
 fotka
minora  31. 1. 2010 12:03
krásne..... aj keď je to smutné a niečo podobné prežívam aj ja.
 fotka
lovemeplease  31. 1. 2010 12:13
presné opísania môjho pocitu krajšie by to nikto nenapísal
 fotka
cestovatel333  31. 1. 2010 13:48
doteraz som nechápal ako sa môže cítit nejaký smutný človek lebo všetko až do jednej chvílesom bral s optimizmom a humorom až raz za sa to zmenilo a práve asi na 99% vnímam ten svet ako ty a teraz nechápem ako som dokázal byť optimistickýý a mať len zalepenéé oči a vydieť v každom niečo dobréé a ahalvne náádej
Napíš svoj komentár