Keď som bola štvrtáčka na strednej, mali sme sa naučiť nejaký príhovor a predniesť ho spolužiakom. Asi som chcela byť opäť vydedencom spoločnosti, pretože som napísala príhovor o alkohole. Nie je to žiadna hĺbavá esej, ale možno sa pobavíte. (Niektoré veci som opravila, pretože ťažko som sledovala sled svojich myšlienok. Avšak je zopár viet, ktoré som ponechala, lebo dobre zneli, ale pradupovediac, nechápem, ako sa do textu dostali. Priznávam sa ako to vidím teraz: Alkohol a cigarety je veľmi rozsiahla téma a nikoho som nechcela unudiť na smrť - no tých perličkovských viet som sa nedokázala vzdať.)


PS: a niektoré veci som prispôsobila tomu, že je to uverejnené na blogu, napr. oslovenie.

 
 
 
Vážení a milí čitatelia!


O alkohole už bolo mnoho povedané, ale mňa prednedávnom zaujal citát: "Alkohol používaný v miernych dávkach neškodí v akomkoľvek množstve." Nejako a niekde sa to predsa "musí" začať. Miesto je prakticky nepodstatné. Garáže, za obchodmi, parky, podchody, vlastne to je jedno kde, hlavné je, že je čo piť. Postupne opadávajú zábrany a zrazu detičky zisťujú, aké je to super. Každý je výnimočný a hodne zaujímavejší, ako predtým. Tak sa to opakuje pravidelne alebo aspoň raz za čas. Pije sa, lebo život je priveľmi jednotvárny, dejú sa veci, ktoré by sa za "normálnych" okolností nikdy neprihodili, veď po zopár glgoch je svet tak neskutočne nádherný... aspoň kým to opantanie trvá.


Dospelí sa nám snažia vtĺcť do hláv, že ako to vlastne chodí. Aké špinavosti sa dejú, že čo všetko nám alkohol môže spôsobiť. No predovšetkým sú to oni, ktorí nám toto všetko ponúkajú a servírujú na strieborných podnosoch. Je hlúpe obviňovať ziskuchtivé predavačky (obvykle pracujúce na živnosť) predávajúce cigarety či alkohol. Oni to predsa nevymysleli, iba chúdence, chcú si trochu privyrobiť. No ten, kto kupuje, sme predsa my. Je to naša vina! (Skutočne? Z časti určite, pretože sme naivní a ovplyvniteľní. Možno sa nazdávame, že nás to učiní dospelými. Ale je za tým omnoho viac.)


Dospelí si vychutnávajú svoje dospelácke vecičky a nám hovoria, že sme na to primladí. Príbehy typu: závislosť a ostatné podobné stavy nás zaujímajú, ako či sú kvety na stromoch ružové alebo biele. Na každej krabičke od cigariet nájdete Varovanie ministra zdravotníctva: Fajčenie... a tak ďalej. Účinok tejto vety na dospelých a teda aj teoreticky rozumných ľudí je ešte menší ako účinok protialkoholických podujatí, teda ešte menší ako nula.


Už len z princípu sú takéto výuky ignorované, pretože sa s nimi človek stretáva na každom kroku a naviac, väčšina ľudí má so všetkými vecami už svoje viac či menej bohaté skúsenosti. Tí inteligentní si názor urobili sami a usúdili, či chľastanie a fajčenie význam má alebo nie... Vlastne ani sa ich to tak netýka, bohužiaľ, totiž množstvo ľudí už hoduje týmto alkoholickým záujmom a veta: výnimka potvrdzuje pravidlo, je neaktuálna. Unavuje nás stále tá istá pesnička. Je to škodlivé. To je predsa také otrepané. Všetko škodí, dokonca aj vzduch, ktorý dýchame.


Prečo to vlastne mladí ľudia robia? O inteligencii to nie je. Inteligentní chľastajú takisto ako tí menej inteligentní. Sila osobnosti je pre niektorých ako cudzí pojem. Zvyčajným útočiskom pri "nezvládnuteľných situáciách" sú nejaké tie promile navyše a trochu nikotínu. Detičky chcú na niečo zabudnúť, ale zabúdajú, že ak to nastane, veľmi stúpa šanca, že tú chybu zopakujú znovu a zase budú chcieť zabudnúť. No mnohí alkohol využívajú najprv preto, aby nevyzerali ako zbabelci, aby neboli niekým, kto na to nemá. A potom je to presne to: vytváranie závislosti. Jediné, čo mladí človek chce je zapadnúť do spoločnosti, nebyť len na jej pokraji, akýmsi čudným vydedencom, ktorý nejde s dobou. Na druhej strane je to možno obľúbeným prostriedkom na zahnanie stresu. Nech je to akokoľvek, môžeme si vybrať do akej skupiny patríme. Uľahčovadlá druhu, prečo to robíme, sú trochu otrepané, ukrýva to len reálnu túžbu, opäť zapadnúť do davu. Dav. Davy. A pritom každý skryto chce byť jedinečný a byť niekto. Mnohým akoby stáli na vedení. Byť členom davu je pravým opakom ku "byť niekto, byť výnimočný." Každý, kto týmto "dospeláckym zábavkám" podľahol, sám vo svojom vnútri bojuje. Ale suché kecy o nejakých ľuďoch, ktorí to zvládajú naplno bez týchto zábaviek (oni existujú, verte mi), sú nám cudzie. Vlastne nám na tom ani nezáleží. Jediné, čo s alkoholom chceme riešiť sú naše problémy. Predsa s ním je všetko také ľahké, tak fajn.


Pochybujeme, že niečo horšie, ako zabité mozgové bunky, bude cenou za našu zábavu. Nech je, ako chce, každý si určitým spôsobom platí cenu za vlastné šťastie. Imaginárny svet miestami celkom postačuje. Horšie je vytriezvenie. Dáme sa na to znova. Možno raz prestaneme úplne vnímať rozdiel medzi skutočným stavom a alkoholickými sférami. Aj alkoholik predsa vie, že to nie je riešenie. Ale na iné sa už nezmôže. Kto však chce žiť plnohodnotný život, ten sa dokáže vyrovnať so svojimi problémami aj bez pomoci nikotínových a alkoholických sračiek.


Ďakujem za pozornosť.



 Blog
Komentuj
 fotka
boxer161  15. 8. 2012 00:32
najviac sa mi pacil predposledny ostavec.ale cela je to paradna uvaha...



"Nech je to akokoľvek, môžeme si vybrať do akej skupiny patríme. Uľahčovadlá druhu, prečo to robíme, sú trochu otrepané, ukrýva to len reálnu túžbu, opäť zapadnúť do davu. Dav. Davy. A pritom každý skryto chce byť jedinečný a byť niekto. Mnohým akoby stáli na vedení. Byť členom davu je pravým opakom ku "byť niekto, byť výnimočný." Každý, kto týmto "dospeláckym zábavkám" podľahol, sám vo svojom vnútri bojuje. " toto je jednoducho uzasna cast!!!sam som to zazil a sam som to odpozoroval na vela ludoch co mi boli blizky...
Napíš svoj komentár