Na tej skúške mi šlo o veľa. Povinný predmet, nechcelo sa mi na opravný termín. Z ústnej som ešte nikdy nevyletela. Nemala som záujem o premiéru. Zvyčajne si nevymýšľam, ale tu som sa chytala aj príslovečnej slamky. Veď čo keby to vyšlo. Sem tam vyšlo, sem tam nie. "E" znamenalo definitívne rozlúčenie s dekolonizáciou, SRN aj európskou integráciou. teda až do štátnic. Ale tým sa netreba trápiť, budem to riešiť až keď to bude aktuálne.

Kedysi vo mne rezonoval pocit, že povedať na odpovedi slovíčko "neviem" je už znak zúfalstva. Samozrejme ani to sa mi nestávalo často. Základná a stredná v tomto neboli tak zložité, väčšina vecí sa dala naučiť cez prestávku tak, aby si človek neurobil hanbu.
Po prvých štyroch rokoch na 8ročnom gympli som sa pomaly, veľmi pomaly začala učiť hovoriť aj toto slovo. Mnoho vyučujúcich ocení, že ich neoberáte o čas. Aj tak si väčšinou pri ústnej nespomeniete. Pri písomke sa už viac oplatí naťahovať čas. Tvárou v tvár vlastnému papieru sa skôr zatemnená myseľ osvieti ako pri pohľade do chladných očí dejepisára, ktorý by sa veľmi rád dozvedel všetkých 11 bodov Žiadostí (alebo ich nebolo 11?).

Po rokoch, najmä na výške som sa konečne naučila rozpoznávať kedy má zmysel naťahovať čas a môže sa mi rozsvietiť a kedy je čas na pokojný úsmev, pokrčenie plecami a povedanie jednoduchého "neviem". Ono nakoniec, ak ich tých "neviem" vo vašej odpovedi nie je priveľa, vyučujúci skôr ocení váš prístup, prípadne sa sám pokúsi vás naviesť na správnu odpoveď. Tým vám dodá impulz a vy možno predsa len čosi vydolujete zo svojej hlavy. Niekedy už potom stačí jednoduchá logika. Ako kedysi u mňa.

"Kolegyňa a kedy nastal prerod sakrálneho vodcu na vojenského?"
"Neviem."
"Spomeňte si na sťahovanie národov. Národy prichádzali do Európy, bojovali o územia..."
"Počas sťahovania národov."
"Správne."
"To bolo logické."
"Ja dávam len logické otázky, kolegyňa."

Bola to príjemná skúška. Dostala som B kvôli vlastnej hlúposti. Hoci otázka o germánskej spoločnosti bola fajn, cirkevné reformy som až tak dobre nevedela. Veď skúšku z cirkevných dejín som u toho istého docenta mala až o dva dni neskôr
Schopnosť vysloviť slovíčko "neviem" prenesené s pokojom mi však ostala dodnes. Páči sa mi. Ešte si ju nejaký čas nechám. Hlavne na využitie mimo školy.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
takzvany  23. 1. 2008 07:52
ako bude skúšajúci brať to "neviem" treba zistiť už na prednáškach, alebo od starších

btw.: fuj to čo študuješ?
 fotka
shirley  23. 1. 2008 09:30
Takzvany - jednoducho sa mi zdá lepšie povedať rovno neviem, ako tam 5 minút sedieť a vydávať rôzne nezrozumiteľné pazvuky

btw. históriu a neskutočne ma to baví (problém je, že nie všetko:p), som zvedavá ako tie štátnice budú o rok a pol vyzerať
 fotka
althinka  23. 1. 2008 11:43
jeeeeeeeeeej Shirkaaaa nehnevaj sa , okamzite si ta proste placnem k priatelom A ked je tu Cath, dajte mi pls vediet A k blogu ... myslim si, ze si ponala spravny pristup, povedat neviem je omnoho odvaznejsie ako sa dalsich 15 minut strapnovat a potit tarajuc nezmysly A ten zaverecny priklad ma pobavil mna sa tak opytal na fyzike stylom odpoved je na zaciatku otazky ma to svoje caro ... a musel, lebo som bola vyvalena z faktu , ze ma neoslovil kolegyna, Zuzana .. ale Althinka!!! Prekliate fakultne akcie
Napíš svoj komentár