O hodinu som sa prebudila a začula som zase vŕžganie schodov von pred vchodovými dverami. Myslela som si, že to už prišla mama, tak som sa pozrela von oknom. Ale mama to nebola. Ani auto tu nebolo. Čo to zase bolo? Nevedela som čo mám robiť.
Bola som hladná a našťastie som mala pri sebe kuchyňu. Zobrala som si chlieb s maslom. Dala som si teplý čaj a lieky. Zapla som si zase telku. Zrazu zazvonil môj mobil.,, Ahoj Lucia. Prídem dneska neskôr. Asi okolo šiestej." ,,Mami prosím, príď skôr. Veľmi sa tu sama bojím. Musíme sa presťahovať. Stále tu niečo vŕzga a sú tu myši." ,,Ale neboj sa. Aj v našom starom dome boli myši. Ocino príde o pitej."
Keď sme sa dorozprávali boli oba dve hodiny. Ešte tri hodiny do príchodu ocina. Ježin, čo len budem robiť, pomyslela som si.
S pokojom som ďalej pozerala telku. Niečo spadlo. Bolo to na druhom poschodí. Vyľakalo ma to. Neodvážila som sa vísť z obývacej izby. Pokoj Lucia, to sa mi iba zdalo, sama sebe som si takto vravela. Už som sa tešila na príchod ocina. Konečne v tomto hrôzostrašnom dome nebudem sama...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár