,,Miro! Kedy nám ide bus?" - kričal Maťo zo Sofinej izby, ktorá jej ostala po Michalovi ( Emminom bratovi)
,,A ja neviem.."- odkričal mu Miro späť a pomalými krokmi sa dostal, až ku Maťovy.
,,Pozriem to na internete"- povedal Maťo a na nohy si stiahol notebook.
Dievčatá odišli do dediny na nákup, niečoho na obed a oni dvaja zatiaľ oddychovali, však, čo iné im aj ostávalo, keď nechceli ísť s nimi.
,,Ide o 19:45"- povedal Maťo a obrazovku otočil k Mirovi.
,,Fajn! Tak ideme tým"- povedal Miro a postavil sa. Odišiel späť do izby, ktorá patrila Emme a vzal si mobil, ktorý tiež patril Emme.
,,Sme tu"- zakričala Sofi odo dverí.
,,Obéd"- skríkol Miro a obaja vyleteli z izby. Pomohli im s taškami, ktoré dali všetky do kuchyne a usadili sa za stôl.
,,Spravíme hranolky a syr?" - povedala,presnejšie, spýtala sa Emma Sofi.
,,Môžme"- prikývla Sofi. Emma začala robiť hranolky a Sofi pripravila syr.
O necelú hodinu, sedeli všetci pri jednom stole v obývačke a pozerali telku, spoločne s obedom.
,,O koľkej idete?"- opýtala sa Sofi.
,,O 19:45 nám to ide." - povedal sklamane Miro.
Ďalej sa to nieslo tichom. Všetci boli sklamaní. Ale aj všetko pekné sa raz musí skončiť! A to platilo aj v tomto prípade.

********
,,Tak čáute"- zamávali baby chalanom ktorý sedeli v autobuse a cez zatvorené okno im mávali.
,,Nabudúce idete vy na Senné"- zasmial sa Maťo.
,,To si píš"-zasmiali sa obe.
Autobus sa pohol a oni si posledný krát zakývali. otvorili si dáždniky a pobrali sa späť domov.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár