No treba priznať, že nikdy neboli priateľkami. Drahými síce zostali, ale len kvôli značke. „...Kto dnes nemá značku, nemá ani cenu a je vlastne jedno ako chutí, lebo väčšina ľudí teraz len po značkách srší...“ Tak sa nad materializmom zamýšľala ONA lacná, smutná a k tomu všetkému aj s nízkym obsahom kakaového masla.
So svojím druhom sa nebavila, nebolo o čom. Nevadil im život ako jej. Tešili sa na deti a študentov, ktorým sa nezdá veľa vyhodiť 50 centov za 100 gramov. Jej to bolo trápne. Schovávala sa v regáli ako mohla. Raz aj spadla a rozbila si tabličku. Vyšmykla sa dievčine z ruky. Deva ju rozbitú (podľa očakávania) zahodila a vzala novú zachovanú vcelku.
Bála sa ľudských chutí. Nechcela im spôsobiť bolesť, lebo sa dopočula hrozivého faktu, že lacné poľské napodobeniny sú vrcholom kentusu.
Na jej šťastie ju napadli mole. Pomohla im tým, keď vtedy spadla na zem a natrhla si obal. Obžrali ju celkom zhurta. Čakala len na myši, kedy prídu a dokonajú dielo skazy – vykúpenia. Aj sa stalo. Umrela raz v noci. Dve myšky zacítili vôňu bielej čokolády...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
aenrel
17. 11.novembra 2010 21:32
Napíš svoj komentár