vonku bola jar...išla som bosá po mokrej tráve oblečená do bielych šiat...vôňa leta sa šírila okolo mňa a jemný vietor taký príjemný ako dotyk milujúcej osoby ju roznášal po celej lúke...bolo počuť vtáky...vidieť motýle...po dlhej zime konečne prišila jar...slnko príjemne hrialo a ja som sa usmievala...na zemy len pár oblakov...prechádzala som sa po lúke smerom do lesa...v lese to krásne voňalo drevom...išla som po lesnej cestičke až kým som sa dostala na čistinku...blízko boli stromy obsipané ringlotami...uvedomila som si že už je leto...šaty sa mi medzitým zmenili na zelené...sadla som si pod ringlotu a započúvala do spevu vtákov...zrazu som počula ako nadomnou niečo praská...bola to škrupina vajíčka...keď som sa snažila vyliezť po strome aby som novorodenca videla...prišiel veľmi silný vietor a strom sa začal kývať...slnko zašlo...prišli mraky...dívajúc sa na končenie leta som si ani nevšimla že práve vyliahnuté vtáčatko vypadlo z hniezda a teraz leží bezvládne vedľa mňa...všimla som si ho, až keď som si uvedomila že už nieje počuť ustavičné štebotanie...kľakla som si k nemu...a z očí mi začali padať slzy na už beztrávnu zem...pretrela som si oči a ruky som mala krvavé...oči mi krvácali...srdce mi začalo silnejšie biť.vtáčaťa som sa nedotkla...len som odvrátila oči k hniezdu z ktorého vypadlo...nad hniezdom sedela holubica..nehýbala sa...iba pozerala do hniezda...rozplakala som sa ešte viac...začalo snežiť...rozbehla som sa do lesa...všetko bolo od tej chvíle zastreté...bežala som až kým som sa nedostala na lúku na ktorej to všetko začalo...šaty boli dotrhané a vlasy som mala zamotané do chumáčov...v strede lúky bol nejaký kameň a okolo neho stálo zopár ľudí...prišla som k nemu...bol to náhrobný kameň...bolo na ňom moje meno, dátum narodenia a môj dátum smrti- 2.8.2008 ...v tento deň som prvýkrát začala chudnúť.tí ľudia okolo boli moji rodičia a sestra...stála som vedľa nich...nemohla som povedať ani slovo...nedalo sa...boli v čiernom a plakali...znovu som sa rozplakala ale tentoraz som už neronila krvavée slzy...ale len normálne.ticho prerušila mama keď povedala...snáď sa máš teraz lepšie...potom som sa zobudila.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
3ashley3  2. 4. 2009 19:35
ty kokso ....... krasny zaciatok......... dojimavy koniec a jadro........ nemosem s toho je to ........ ani nemam slov .... drsne ty vogo
2 
fotka
lalka  2. 4. 2009 21:35
tada chudnutie

kazdy v tom asi vidi vyznam

kruty sen, pekny blog
Napíš svoj komentár