neviem kto za to môže...teda viem...hlavne ja...ale snažím sa zostať v predstave že vplyv prostredia mal tiež nejakú úlohu a že niesom taká hlúpa a slabá...nechcem byť...nemôžem...
neviem či mám silu vyrozprávať vám svoj príbeh v prvej osobe...znova si pripustiť že som zlyhala...tak to bude v 3.osobe...dôvod som uviedla tak si o mne teraz nemyslite že som nejaká šialená krava čo je tak namyslená že musí používať 3.osobu aby zdôraznila svoju nadradenosť(nikoho sa nesnažím uraziť)
bol večer...1.marca...v dome vládla pohodová atmosféra...od inkriminovaného rozhovoru ubehol už nejaký ten piatok...zdalo sa že je všetko v poriadku...každý deň presný plán jedálnička...ktorý sa deň čo deň menej plánoval...až si jedného dňa...tuším to bolo predvčerom mohla povedať...už som zdravá...a opäť sa od srdca usmiať obyčajnou radosťou akú vídame na tvárach detí...usmievajú sa zo všetkého...zo slnka,z prírody...z obyčajných vecí...tak sa usmiala aj ona...celý deň pohoda...ešte olovrant normálne zjedla...ako som už povedala bol večer...v telke bolo pustených 5 proti 5...v obývačke boli len ona a sestra...rodičia boli na prechádzke so psom...
prišli strašne rozhádaný...nevedela prečo....od ich príchodu sa iba kričalo...otec bezdôvodne začal revať aby vypadli do svojich izieb...tak ho poslúchli...asi hodinu bolo počuť len krik..z ktorého bolo počuť že mama si niečo s niekým mala na nejakom večierku vo firme kde robí...strašná hádka...horšia nebola...skončila odchodom otca...nebral si síce veci...tak to neusí byť také hrozné...nebude...nemôže...mama sa tvárila akoby nič...uvarila večeru...nasevírovala ju...večerali potichu...nikto nič nepovedal...len mama trochu smrkala...hromové ticho ktorého porušenie by bolo hriech....
po večeri mama spratávala veci zo stola,sestra išla zas k televízii...ona mala divný pocit...pocit že mala do hádky zakročiť,alebo že mala mamu objať,alebo otca...proste niečo spraviť...odišla na záchod a celú večeru vyvracala...keď si umývala ruky uvedomila si,že pocit viny spláchla s vyvracaným jedlom...zaželala dobrú noc a išla do izby...tam sa rozplakala...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
mardzi93
2. 3.marca 2009 12:46
ach.....takže to nebude také ľahké ...
2
Prečo si to vyvracala? Milujem keď kôli tuposti rodičov trpia deti.. ale za nič sa neobviňuj ty za to nemožeš je to ich problem ktory sa síce dotyka aj teba ale nespravíš s nimi nič.. skus sa nad to povznisť a nevnímaj.. to, hlavne jedz a nenič si zdravie..
3
ty za to nemôžeš...neber si to za svoju vinu. Týmto si určite už prešlo veľa ľudí, skús sa s niekým takým skontaktovať, možno ti pomôže
Napíš svoj komentár