Mňa sa to týka tak ako každého. Všetci sme toho súčasťou nie všetci si to uvedomujeme. Mne to došlo pred pár mesiacmi a som z toho nadšená a každý deň rozmýšľam nad tým ako dobre to dopadlo. Neviem si predstaviť že by to bolo inak.
Som zo západu najzápadnejšieho – Nitra. Hrozné mesto. Ako každé iné. Hluk obchodných centier, priveľa ciest, primálo stromov nič nové pre tých čo v meste bývajú. Toto miesto je pre mňa sídlom rodiny priateľov školy a povinností. Je to zvláštne ale ja som aj z východu – Gregorovce obyčajná dedinka - kostol krčma obchod dlhá ulica pár odbočiek a to je dokopy všetko. Pre mňa je táto dedina malý zázrak- moja druhá rodina a pokoj.. viem že keď som tam, tak sa nemôže stať nič zlé. Ale východ Slovenska by mi bol vzdialený ako Turecko nebyť “náhody“ ktorá spravila že je pre mňa dôležitý rovnako ako západ.
Ako sa môže na konci 20. storočia zoznámiť západniar s východniarom? Správne, na vojne. Aká “náhoda“ že Miroslav a Marcel boli v rovnakých kasárňach aká “náhoda“ že obaja chodili namiesto krčmy do kostola aká “náhoda“ že sa spoznali skamarátili a stretávajú sa doteraz. Keby sa toto nestane neviem čo by bolo dnes.
Ja by som tu bola rovnako ale asi by som nebola rovnaká. Nitra by bola tu, a Gregorovce by boli len bodkou na mape
Je to maličkosť ktorá mi zmenila celý svet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
amie
30. 7.júla 2010 17:22
Presne nad tým som sa zamýšľala aj ja minule, keď mi babka povedala, že sme mali bývať úplne inde. A potom by sa babka nestretla s dedom a mamka s ockom. Dnes by som bola úplne iná alebo by som tu vôbec nebola. Pekný článok.
Napíš svoj komentár