Osud?

Ja neviem moc dobre písať a horšie je vyjadrovať svoje pocity na papier. V pondeok sa stala veľmi hrozná vec. Zomrela mi spolužiačka a veľmi dobrá kamarátka na rakovinu. Veľmi to bolí a neviem si predstaviť ako to musí bolieť jej rodinu a priateľa s ktorým by mali 2.júna dva roky. Akurát dnes som bola na pohrebe a ešte stále sa neviem z toho spamätať. Neviem si to vysvetliť ako také dobré dievča mohlo postihnúť niečo tak strašného. Lenka nikdy nepila, nefajčila a pozrite čo sa stalo. Z čoho? Prečo práve ona? Ja to nemôžem pochopiť.

Takže od začiatku: Takže 29.8.1992 zaznel z nemocnice tichučký plač. Čo to? To sa na Lenku nepodobá, veď ona vždy úsmev doširoka. Pochopiteľne každé dieťa je také isté. Lenka nebola vínimkou. Lenku som spoznala zhruba pred rokom a trištvrte ako vstúpila do 1.A triedy hneď som si ju všimla a vedela, že s ňou si budem rozumieť. Vždy usmievavé veselé deculo, ktoré obšťastnovalo všetkých navôkol. Také banálne zážitky mám s ňou ako nastupovala ráno do busu. Ja ešte ochrápaná a Lenka prišla s úsmevom na tváry a hneď som sa musela aj ja usmiať. Popri všetkej bolesti ktorú pociťovala vo vnútry nikdy to nedala najavo. Vždy skrývala trápenie za úsmev.

Ťažko sa mi teraz niečo píše keď mám slzy v očiach a spomienky sa mi šíria hlavou. Možno postupom času dokážem napísať niečo zmysluplnejšie a obšírnejšie. Nikdy som nevravela, že iní nedokážu trpieť ale ja veľmi trpím a určite niektorí ešte viac ako ja a to ma bolí, že život je taký nespravodlivý. Navôkol je toľko nevysvetliteľných vecí a ja považujem Lenkynu smrť za jednu z nich. A smrť ostatných mladích ľudí ktorí zomreli na podobné choroby. Čo je toto za život keď každí len trpí. Ja už nechápel zmysel nášho žitia.

Lenka ľúbim ťa a navždy budeš v mojom srdiečku.

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu