Hojdačka

Raz hore a raz dolu.
Áno máme smolu,
hojdačka sa dvíha a klesá,
a keď už siahaš na nebesá,
padneš na dno.

Na dne však nohy dotknú sa zeme.
A ty zistíš že ešte nádej v tebe drieme.
Že máš silu sa odraziť,
šancu znova žiť.

A vlastne je to také ľahké
udržať rovnováhy krehké
Postačí nám zlatý stred.
Možno nebude život krásny hneď,
no nebude ani taký strašný.

Budeme sa vznášať,
aj keď nie letieť.
Budeme padať,
aj keď nepadneme.
Z pekla do neba je to ďaleko
a ja ťa chcem blízko.
Nehojdajme sa,
len seďme...
...tíško

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu