Celý život človek žije, prežíva deň po dni a pasuje sa s rôznymi nástrahami, problémami a prekážkami. Celý život bojuje sám so sebou, s ľudskou hlúposťou s názormi, ktoré prenikajú nekontrolovateľne do jeho hlavy. Snaží sa kráčať po vlastnej ceste a pri tom kráča po tej, ktorú vyšľapali milióny ľudí pred ním.

Verí tomu, čomu chce, verí sám sebe a je presvedčený, že jeho viera je jedinečná a predsa sa mýli. Jeho viera je taká istá, ako viera každého druhého človeka na zemi.

Snaží sa byť niečim odlišný ako ostatní. Snaží sa byť najvyšším z najnižších a predsa zaniká v dave, kde majú ľudia označenie len XX a XY.

Robí dôležité rozhodnutia a je presvedčený, že sú tie najsprávnejšie a predsa vždy niekoho raní, predsa stratí priateľa kvôli láske, či lásku kvôli priateľovi.

Človek je ľudská bytosť, zmietajúca sa duša v tesnom tele, živel, ktorý nedokáže vyjsť von, zlo s prvkami dobra, dobro poznačené zlom. Človek je protiklad, ktorý sa stratí v okamihu...jedinom a krátkom okamihu, takom, v akom prišiel na tento svet, kedy prijal prekliate byť človekom.

A ja tu len sedím, rozmýšľam nad tým, koľko ľudí som ranila, koľko lások prežila, koľkokrát som bola niečim výnimočná a predsa som vždy našla výnimočnejšieho odomňa.

A ja tu dnes sedím a spomínam, kedy som prijala prekliatie byť človekom.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
zloduch  27. 3. 2009 19:08
Tak krásne, priam sofistikovane pesimistické zamyslenie sa nad ľudským bytím s výrazným existencialistickým podtónom!



Máš pravdu, človek ako taký je vyslovene anonymný.. Obyčajný- taký ako mnohý. Strácajúci sa v dave.



V jednom však s tebou súhlasiť nemôžem. Pre mňa byť ľudskou bytosťou znamená dar a nie prekliatie. Akokoľvek v živote dopadnem, ktorúkoľvek možnosť si vyberiem vždy som mal možnosť voľby. Myslím, že práve to nás robí výnimočnými. Tým sa staviame osudu a prestávame podliehať akejkoľvek kauzalite..
Napíš svoj komentár