Dávno zašlo slnko
púšťou prehnal sa hurikán
a ja stojím
na dne rieky
kde zhodil ma jeden
pán

Pomocnú ruku
podal mi anjel z
mosta samovrahov
vdýchol nádej noci
a spravil zo mňa
ducha snov

Tam vídam ho každú
noc a spomínam
na lásku diabla
jeho brata
čo zúbožil mi srdce
keď smrť na telo siahla

Prázdne slová
sľubov čo
mali stačiť bláznovi
sú v nenávratne
a ja želám si urobiť
so životom to isté pánovi

Dnes stojím na moste
s anjelom
ťahá mo dolu za sebou
ale ja chcem ešte
ľúbiť chvíľu
láskou nežnou nesmelou

Keď zošalie myseľ zo
samoty
vtedy podám mu ruku
a pôjdem s ním
neprehrám boj
ja zvíťazím

V noci objavím sa
ako biely sen
nepohladím mu však dlaň
donútim ho spomínať
zlomím srdce
zavesím sa naň

snáď padne sám

 Báseň
Komentuj
 fotka
salomex  7. 10. 2008 13:33
To si ty vymyslela?Pekne pekne...
 fotka
lalka  7. 10. 2008 20:24
Pekné... fakt. Snáď padne sám... Hm. Niektoré blogy na mňa vedia zapôsobiť...
 fotka
pank-ac  8. 11. 2008 03:57
Napíš svoj komentár