Keď som bola v škôlke, neznášala som spávanie po obede a neskutočne som sa tešila do školy.

Možno to je aj váš prípad... Postupne som pochopila, že škola ma nebude nikdy baviť. Že sa tam nikdy nebudem tešiť kvôli učeniu, či učiteľom. Vedela som, že sa tam dá prežiť iba ak si nájdem dôvod mojej dochádzky. Dôvod sa našiel, všetko vyriešené - priatelia.

Len niečo sa zomlelo, priatelia nikde. Opustená lavica a smútok a des, vždy keď si pomyslím, že sa tam mám vrátiť.
Je toto správne? Že miesto, kde strávim možno polovičku svojho života polovicu ľudí nebaví? Že vám je na vracanie, keď pomyslíte na písomku a zažívate jedny z najväčších stresov svojho života?

Mária Terézia asi netušila, že vytvorí peklo pre deti. Vtedy by si deti medzi prácou a školou vybrali - škola. Dnes?

Do školy chodím len kvôli vzdelaniu. Lebo viem, že ak to nedokončím, nikdy v živote nedosiahnem nič, čo som si vysnívala.

Ako to zmeniť? Zjednodušiť učebné osnovy, zaviesť trocha zábavy. Nehovorte mi, že sa nedá učiť aj zábavným spôsobom! Učitelia by boli ľudia, ktorí majú radi deti (čo je dosť dôležité, lebo polovica učiteľov deti neznáša) a ktorí sú ochotní pomáhať. Že je to ťažké? No a čo! Treba chcieť a všetko sa dá!

PS: všimli ste si, že tu mám zatiaľ iba dva články a obidva sú dosť naivné? D

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
majusssska  31. 8. 2011 16:15
čo mal každý proti poobednému spánku v škôlke?
2 
fotka
najivna  31. 8. 2011 16:17
mala by si si zistit viac o terezianskych reformach a hlavne ratiu educationis
3 
fotka
panpeterpan  31. 8. 2011 17:25
...sak prezili sme to seci, prezijes to aj ty
4 
fotka
danjelka  1. 9. 2011 14:51
Ja osobne viem presne ako by vyzerala škola, v ktorej by som ani v 40tkách teplotách nechýbala a nechcelo by sa mi z nej odchádzať. A popravde? Nie, osnovy by neboli zjednodušené, práve naopak. Zábava? Nie, skôr by som hovorila o interakcii. Je toho veľa a našťastie som to už zažila a mám to šťastie že už o rok to bude aspoň mojou realitou.
Napíš svoj komentár