Petra sa zobudila do ponurého daždivého rána. Ešte s polootvorenými očami pozrela na digitálne hodiny na nočnom stolíku. Bolo 5:50 a ona nemohla spať. Nemohla, pretože včerajší deň ju veľmi unavil. Divné však? Včerajší deň ju unavil a ona nemôže spať? Áno, pretože ona a jej mama sa sťahovali a hneď ako zapratali ich nový dom nábytkom a rôznymi zbytočnosťami, ľahli do postiel a zaspali, samozrejme o druhej poobede zaspať nie je moc dobrý nápad. Preto nemohla Petra teraz, skoro ráno, spať. O jednej nadránom sa prebudila a bola čulá ako rybička. Pozrieť film si nemohla, pretože ešte ani televízor ani počítače neboli zapojené ,a samozrejme, notebook nemali a keby aj to hej, vifina bola vylúčená pretože Petrina mama, dokonalá pedantka, odmietala túto ,,nespoľahlivú techniku" a viacej verila káblom.
Petra vstala a podišla k oknu. Jej nová izba nebola veľká, skôr malá, veľmi malá. Keby mala na výber určite by si nevybrala túto izbu. Ale čo už keď je to len trojizbový byt. V jej izbe bola teraz len posteľ, nočný stolík a pár kvetov, ktoré jej mama nemala kam dať.
Pozrela z okna a hneď keď tak urobila dopadla na okno prvá dažďová kvapka. Po čase začal malý dáždik silnieť až sa úplne rozpršalo.
Fuuuu, toto bude zase deň... pomyslela si a vrátila sa naspäť do postele.
Siahla po empétrojke na nočnom stolíku a pustila si svoje obľúbené pesničky. Chvíľu počúvala Katy Perry – Firework, ale keď sa blížilo k druhému refrénu empétrojka sa sama od seba vypla. Vybitá batéria. No jasné, to sa dalo čakať, pomyslela si Petra, znudene sa vrátila naspäť k oknu a rozmýšľala ako sa jej život a život jej mamy bude vyvíjať ďalej. Odvtedy ako ich vyhodili s podnákmu v Bratislave uplynuli ani nie tri dni. Ich domáci sa im vyhrážal, že ak sa nevysťahujú do jedného dňa, podá na nich žalobu pre neplatenie nájmu. Petrina mama mala totiž problémy v práci a keď nedostala výplatu, nebola schopná platiť nájom a k tomu jej plat bol veľmi skromný. A tak sa obrátila na svoju kamarátku Lindu, ktorá pracovala v realitnej kancelárii. Linda im do troch hodín našla trojizbový byt, do ktorého sa mohli nasťahovať hneď na ďalší deň! Petra aj s mamou boli Linde veľmi vďačné, veď bodaj by aj nie, teoreticky im zachránila život.
Ale teraz sa už nemuseli báť. Boli v novom byte s milým domácim a spolu. To bolo pre Petru to najhlavnejšie. Jej mama jej bola najlepším priateľom a to aj preto, lebo Petra nemala nikdy veľa kamarátov. Radšej bola zatvorená doma a čítala alebo sa rozprávala s mamou, keď samozrejme, bola mama doma.
Petra pozrela znova na hodinky. 6:13. „ Hm, super, už je o pol hoďku viac!“ zašepkala ironicky.
Vyšla na chodbu a začala sa prehrabávať v ešte nevybalených krabiciach s oblečením. Vytiahla červené tričko, vyblednuté džínsy a čierne Nike tenisky. Obliekla sa, vytiahla z tašky kúsok papiera, napísala naň odkaz a nechala ho v kuchyni na stole. Vyšla z bytu, zišla 5 poschodí v paneláku a vyšla von. Nadýchla sa čerstvého vzduchu a znova si uvedomila jednu krásnu vec. Ona, Petra Krašnová, 15 ročné stvorenie, môže začať žiť odznova...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár