Keď Petra vyšla z paneláku rozprestrelo sa ped ňou parkovisko, ktoré bola zaplnené autami. Tam niekde parkoval aj ich Renault ale teraz vôbec nevedela kde. Zrazu jej pohľad padol za parkovisko, na detské ihrisko. Boli tam šmýkačky, pieskoviská, húpačky... Petra sa pohla k tej čo bola najbližšie. Sadla si na ňu a rozhúpala sa. Zamyslela sa, prerušilo ju však zlovestné škrípnutie starých pántov húpačky. Rýchlo zastavila, zliezla a rozhodla sa to skúsiť na inej húpačnke na druhej strane ihriska. Prechádzala práve cez pieskovisko keď začalo svitať. Pozrela na mobil. 6:32. Bola sobota a tak nečakala, že niekoho stretne a predsa sa jej zdalo, že na chodníku po jej ľavej strane, práve pri vychádzajúcom slnku sa črtala bežiaca postava. Lepšie sa prizrela a rozpoznala chlapca asi o dva roky starší ako ona a so slúchadlami v ušiach, ako krásnym rovnomerným behom zahýba za roh a chodníkom, ktorý pretínal ihrisko, mieri k nej. Snažila sa byť prirodzená ale nejako jej to nešlo. Možno to bolo tým, že ten chalan mal len tielko, vyšportovanú postavu a bol špinavý blonďák, na ktorých ona letela. Vtedy sa im stretli pohľady a ona prestala vnímať všetko okolo seba. On ju však bral asi len ako malé rozptýlenie pri športovaní, pretože znudene odvrátil pohľad a pokračoval ďalej. Nezdal sa jej byť namyslený, len príliš sebavdomý. A vlastne nie je to to isté?
Keď ju od neho delil len meter, prestala sa absoltne kontrolovať a len ho pozorovala ako beží okolo nej. Zrazu však len stratila pôdu pod nohami, zakolísala sa a mala čo robiť aby sa udržala na nohách. Keď pozrela na chodník, chalana videla už len upaľovať niekde v diaľke a nakoniec zmiznúť v paneláku oproti. Pozrela na miesto, kde takmer spadla. Bola tam... jama.
Krásny sen prišiel a hneď aj odišiel. Klasický scenár... , zašepkala sklamane sadla si na hojdačku, ktorá nevŕzgala a až potom si uvedomila, že sa jej po tom čo prežila nechce vôbec byť vonku, a tak sa nahnevaná na samu seba zvrtla a odopchodovala k paneláku číslo 4 kde bývala.

Keď sa pani Krašnová, Petrina mama, ráno zobudila automaticky v polospánku zamierila do kuchyne urobiť si svoju rannú kávu. Až keď prišla ku kuchynskému drezu a šmátrajúc rukou nemohla nájsť krabicu s kávou, spomenula si na niekdajšie zmeny čo sa stali. Spomínala si len matne lebo bola ešte napoly v ríši snov, až keď sa jej po pár minútach pamäť vrátila, spomenula si na muža, ktorý sa im, jej a Petre, vyhrážal. Najprv to pred Petrou tajila, ale keď pri ceste zo školy zastavil aj samotnú Petru a začal od nej pýtať peniaze, nemohla to už pred ňou utajiť. Povedala jej pravdu, aspoň toľko pravdy, koľko mohla zniesť. Veď nechcela vedieť, čo by sa stalo, keby Petra spoznala celú pravdu. Celé jej tajomstvo. Celé tajomstvo jej a Andreja Chlapjaniho. Preto to budem držať v tajnosti ako najďalej to pôjde... , sľúbila si pošepky pani Krašnová a nakoniec tieto myšlienky hodila za hlavu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár