Neviem či je deň a či noc...
Cez okná nepreniká ani jediný luč svetla.
Akoby som sa ocitla na okraji pekla.
Okná sú zatlčené drevenými doskami...
Sedím, hlavu držiac si rukami...
Zrazu počujem vrzgot dverami.
Zľaknem sa.
Rýchlo zdvihnem sa zo stoličky.
Hľadím na miesto, kde by mali byť dvere.
Ale nič tam predsa nie je.
Dotknem sa steny.
Ale ani tá tam nie je.
Kráčam rovno.
Stále nič.
Obzerám sa za seba, mysliac, že za mnou je tma....
Mýlim sa...
Za mnou beloba sa rozplýva.
To nič sa na mňa díva...
Čo teraz?
Chcem sa prebrať, mysliac, že toto je len sen...
Ale nedá sa.
Toto je predsa realita.
Našla som cestu do neznáma.
Uviazla som v čiernej diere.
A cesty naspäť nie je.
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tomas
17. 1.januára 2009 01:25
Akože na BIRDZ sú wow krásne básničky.... toto je pekné...
3
keď si dám zoznam tvojich blogov, a tento text sa zobrazuje bez tých enterov, tzn nie ako básnička, ale ako normálny text, tak mi to sedí viac.
čiže podľa mňa je táto báseň zbytočne básňou, ešte k tomu ju tá forma aj trošku degraduje (počujem vrzgot dverami? to znie dosť divne a je vidno že je to tam len aby sa niečo rýmovalo s tými rukami)...
ale keď si toto odmyslím, tak celkom pekné
čiže podľa mňa je táto báseň zbytočne básňou, ešte k tomu ju tá forma aj trošku degraduje (počujem vrzgot dverami? to znie dosť divne a je vidno že je to tam len aby sa niečo rýmovalo s tými rukami)...
ale keď si toto odmyslím, tak celkom pekné
Napíš svoj komentár