*********************************************
Počul som, že na prvýkrát to nejde.
Hľadím, ako pomaly umieram,
ostrá je bolesť, ktorá prekliala moje srdce.
Pomaly ma vytrhuje...
Čo keď si anjel padlý za slávy?
Áno, tá pesť, ktorú nenávidím,
pozdvihni ma z odpadu s jemným bozkom,
útržky mojho srdca ma prezrádzajú.
Aké je to temné!
Idem!
Jee, pojdem!
Je to tak studené
Jee, hladím na to
Zomrem sám!
Počul som, že na prvýkrát to nejde.
Hľadím, ako pomaly umieram,
ostrá je bolesť, ktorá prekliala moje srdce.
Pomaly ma vytrhuje...
Keď si sa objavila ako anjel,
hľadíš na mňa, hľadíš na mojú cestu,
dokážeš niekedy zabiť tú bolesť v mojom srdci?
Každý si myslí, že hovoria "anjeli nezabíjajú".
Idem!
Jee, pojdem!
Je to tak studené
Jee, hladím na to
Zomrem sám!
Idem!
Jee, pojdem!
Je to tak studené
Jee, hladím na to
Zomrem sám!
**************************************************
Zavrite oci a predstavujte si :
Zimna polnoc,tmavy les...Uprostred strieborne jazero... Okolo neho len tmave steny zo stromov,ktore natrcaju svoje desive konare...
Dievca...Dlhe cierne vlasy jej poletuju okolo hlavy,ked zufalo bezi cez les.Na sebe ma dlhe biele saty,ktore jej roztrhal les,ktory sa vzpieral jej uteku..... Co najrychlejsie sa snazi dostat prec...Zrazu zbada jazero...Rozbehne sa este rychlejsie...Ruky ma doskriabane od konarov a trnov... Uz ju nic fyzicky neboli,len ju drasaju jej predstavy... Ale nie su to predstavy,je to skutocnost! O to viac ju to desi,ako je sama vo velkom lese...Ale vlastne nie je sama,je tu aj on...Zrazu zacuje jemny suchot listia...Nie! To nemoze byt pravda...Ved nemohol prist za nou az sem?! Alebo mohol?
Vydesena zastavuje na okraji tmaveho jazera... Zrazu zbada oci... Hladia na nu velmi smutnym pohladom...Lenze to ona nevnima,ona vidi len to,ze je to nieco nebezpecne a ze ona sa strasne boji...Lahne si k jazeru a caka... Predsa sa to uz musi skoncit? Ved ona to nevydrzi.... Nic sa vsak nedeje...To ju desi este viac....
pokracovanie zachvilu
Lezi,lezi,vsade ticho... Pocuje jemny vanok okolo usi a ladovy vzduch jej naplna pluca... Preco sa to nekonci,ona uz nemoze cakat,pomaly zdviha hlavu... Zrazu uvidi tie oci,tie krasne blede oci,ktore na nu pozeraju s tolkou nehou a pritom smutkom,ze jej trha srdce... Natiahla ruku k jeho tvari,ale on sa rozbehol prec...Len za nim zavial koniec jeho plasta a zdvihol sa vietor... Ach nie! On nemoze predsa odist!Ona sa ho tak bala a nakoniec zistila,ze on sa boji jej...Ale preco?? Kto jej na to odpovie...Nikt bzrie sa.Stale citi na sebe upreny pohlad.Co ma spravit? Dlanou presla po hladine jazera,ktore vyzeralo ako obrovske zrkadlo.Znova vidi tie prekrasne oci.Preco ju to teraz tak trapi...Ved predtym sa ho bala a teraz sa boji zas onho. Keby aspon nebol taky strasne smutny.
Vstane,prejde kusok popri brehu jazera.A zrazu to zbada.Oproti nej pri hladine lezi On...Nad nim stoji biely anjel s krvavou kosou v ruke... Tak kto vravel,ze Anjeli nezabijaju???
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár