19:52 20.10.2009
Enos: Môžem sa ťa niečo spýtať? Je to dôležité. A ja, potrebujem to vedieť.
Autor: Hovor. Počúvam ťa.
Enos: Môže sa človek zmeniť?
Autor: Nie, človek sa nemôže zmeniť. Zlo, ktoré spácha v ňom zostane navždy pochované. A nemôže to zmeniť žiadnymi dobrými skutkami, ktoré do konca života urobí.
Enos: A čo úprimná ľútosť?
Autor: To je iba nástroj pre vlastné svedomie. Ani ty nedokážeš zmeniť to čo si urobil. Ostáva ti iba pretvarovať sa a predstierať, presvedčiť ostatných ľudí o tom, že si dobrým človekom.
Enos: Ale ja nedokážem takto žiť.
Autor: Ale áno, dokážeš. Tak ako všetci ostatní. A tí ostatní ti uveria, pretože ľudia uveria tvojej úprimnej ľútosti.
Enos: Žijú na svete aj dobrí ľudia?
Autor: Nie. V skutočnom svete neexistujú dobrí ľudia. Ľudia sú v podstate iba vyspelé zvieratá, ktoré sa v snahe prežiť nezastavia pred ničím. Niekomu sa však od narodenia darí predstierať dobro a lásku ku svojmu okoliu a potláča tak zlo, ktoré je v ňom. Väčšina si však vyberie tú ľahšiu možnosť, a žijú slobodne, ako tomu sami hovoria.
Enos: To, že som slepý, je trestom za to čo som urobil?
Autor: Vina a trest je dôsledkom ľudskej pokory a úprimnej ľútosti, teda jedine ich samých a nikoho iného. To že si slepý je tvoje rozhodnutie a nie moje.
Enos: A existuje odpustenie?
Autor: Ľudia veria tomu, že odpúšťať môže iba Boh. Ale to ja niesom. Preto ti ani nikdy neodpustím. Ale tak isto sa to nikdy nedozvieš, lebo Boh neodpovedá na modlitby a ani prosby. Boh, ktorý dovolí, aby sme sa ho dotkli, prestáva byť Bohom.
Enos: Ďakujem ti za tvoje odpovede.
14:18 20.11.2009
Autor a Sone, prvý rozhovor
Sone: Si to skutočne ty?
Autor: Áno, som to ja. Nie nedávaj si dole masku z tváre, nikdy nie predo mnou.
Sone: Prečo?
Autor: Pretože v skutočnom svete som ťa napísal bez tváre. Pretože si zrkadlo, a keby si odrazil niekoho tvár v skutočnom svete, môj obraz v šere by zanikol.
Sone: Čo teda odo mňa chceš?
Autor: Povedať ti svoj plán.
Sone: Čože?
Autor: Nemusíš mať strach. Zatiaľ sa ťa to nijak vážne nedotkne. Prvá zmena sa s tebou uskutočnila už v okamihu, keď si uvidel moju skutočnú tvár.
Sone: Aká zmena?
Autor: Práve som ti dal slobodnú voľu. Od tejto chvíle už tvoje konanie nepíšem. A ty si živou entitou na rozhraní skutočného a šerého sveta.
Sone: Znamené to, že ma opúšťaš?
Autor: Áno, ale iba v určitom zmysle. Všetky prvky minulosti smerovali práve k tomuto bodu. A tento náš rozhovor je cestou k singularite - jedinej pozorovateľnej budúcnosti teba v skutočnom a obrazu v šerom svete.
Sone: Čo teda odo mňa chceš?
Autor: Chcem aby si navštívil obraz. Celom tri krát. A rozprával sa s ním o troch cnostiach. Potrebné myšlienky som ti už napísal.
Sone: A to je všetko?
Autor: Nie je to len príprava na tvoju poslednú a najťažšiu úlohu akú si kedy odo mňa dostal.
Sone: Čo je tou úlohou?
Autor: MUSÍŠ ZABIŤ ENOSA - môj obraz.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dasapovedat
8. 10.októbra 2009 21:22
je to veľmi pekné, také hlboké Pripomína mi to určité veci....
Napíš svoj komentár