Určite je milá a zábavná. Nie ako ONA... Ona ktorá si nedokáže bez neho predstaviť život. Nevie či to zvládne .Ponúkol jej priateľstvo. No odmietla. Ako by dokázala pozerať sa naňho. Na jeho úsmev. Počúvať jeho slová. Tie slová ktoré pre ňu už nikdy nebudú. Povedať mu ,,Ahoj!´´ no bez nasledovného bozku. A rozlúčky. Rozlúčky bez objatia. Nie toho priateľského. Ale krásneho, romantického.
Už nebežala... Kráčala ulicou mesta. Rušného mesta. Slnko jej hrialo ne hnedé vlasy. Slzy stekajúce po lícach sušilo slnko. Šaty len jemne viali v letnej horúčave. Túžila byť doma. Vo svojej izbe. S jej posteľou. Bola už konečne pred tou budovou. Vstúpila! Nohy jej však nesmerovali ku výťahu ako zvyčajne. Ale ku schodisku. Chcela sa prejsť a nevadilo jej , že bude musieť ísť pešo až na 8 poschodie.
Nohy pomaly prekladala . Bola to večnosť. Na prekvapenie nikto ani raz nešiel do výťahu a chvála bohu ani na schody. Zastala na štvrtom poschodí. Chcela vyzrieť von oknom. Slnko jej však zažiarilo do očí. Skúsila dať do krok. Podarilo sa! Za pár minút už ležala vo svojej posteli. Premýšľa nad lúkou. Tou lúkou za mestom. Na nej prežili toľko krásneho. Ale na koniec aj smutného.
Už nevládala Pomyslela na to najhoršie. OKNO! Vyzrela von. Sadla si na parapetu a už , už šla dať von nohy. Vyrušil ju však zvonček. To hlučné ,,cŕŕŕŕn!´´. Už nedokázala skočiť. Zvedavosť bola silnejšia. Otvorila dvere a tam stál jej dobrý kamoš . Sused ktorý býval o poschodie nižšie. Vždy sa navzájom podržali. Zavolala ho dnu. Potrebovala sa vyrozprávať. A on bol jediný ktorý ju vypočul. Vošli do izby a začala všetko rozprávať. Bol rád ,že je už sama ale i smutný lebo vedel ,že ona nie je šťastná.
Priateľsky ju objal . Zahľadeli si do očí a on ju pobozkal. Vytrhol sa a ušiel preč. Už sa necítila tak zle. Nevedela sama čo cíti. No bola si istá ,že sa čoskoro spýta či chce s ním chodiť... Ale nevedela ešte čo mu odpovie. Mala mnoho času na premýšľanie a znovu vykukla von oknom. Ale neskočila. Zavrela ho a ľahla si do postele. Ešte dlho do neoci premýšľala ale potom ju spánok premohol...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár