vzápätí však vybehne slza,
za ňou ďalšia.
stekajú po mojom červenom, usmievavom líci.
Áno, plačem a zároveň sa smejem...
Vidíš, čo si dokázal?
Čo si so mnou urobil?
Nespoznávam sa...Nič sa neučím, nič neviem...
Možno mám dobré známky.
Ale len z predmetov v škole.
Zo života?
Neprepadám hoci,
ale srdce mi zviera, keď mám pocit bezmocnosti...
A ty?
Len sa ďalej usmievaš...
V duchu sa vysmievaš mojej krásnej naivite.
Nie som naivná.
Ani som nebola.
Ja som ťa len milovala...
„len“...
Možno povieš si, čo môžem ja vedieť o láske...?
Ale je to tak.
Cítila som to. Aj ty si mohol.
V každom mojom úsmeve, v každej otázke.
Stačilo otvoriť oči,
odlepiť ich od seba a od zeme.
Nikdy som kvôli tebe neplakala.
Ani jeden raz až dodnes.
Teraz ti dávam svoje srdce s plačom.
Pokladám ho na stôl,
Také čisté, nevinné, horúce, silne bijúce...
Plné života, energie a lásky...
Tak si ho odnes!
Nechcem teba, ale ani iného.
Nedokážem milovať viac, ako prvýkrát.
Trápila by som tak iných, seba.
Nemôžem byť s tým srdcom, neviem bez neho.
Tak si ho ber už!
Odíď s ním a nechaj ma tak!
Netráp ho!
Bude to tak lepšie...
Tebe bezo mňa, mne bez neho...
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
sweetgiirl
5. 7.júla 2007 22:13
Nadherne,ako keby opisujes moje niekdajsie pocity..velmi pekne
5
tieto pocity som zazivala, a stale zazivam, uplne ta chapem...plakala som kvoli nemu, a dokonca nie raz, a stale ma to nepreslo...takze...
7
Veľmi pekné... keby viac ľudí chápalo čo je to blog myslím, že takéto články krásne by boly na birdzi častejšie..
Dosť smutné...
Snád ja nebudem musieť nikdy písať už nič smutné...
Dosť smutné...
Snád ja nebudem musieť nikdy písať už nič smutné...
Napíš svoj komentár