Už o tebe píšem druhý blog v takomto duchu. Alebo skôr, EŠTE LEN druhý blog, veď toľkokrát som to sem už chcela hodiť za oponou anonymity...
Prečo ma tak strašne neznášaš? Ja nechápem, prečo chceš, aby som už rýchlo vypadla z TVOJHO bytu, ale zároveň neznášaš všetkých ľudí, ktorí sa okolo mňa pohybujú, nechceš, aby som si našla priateľa, ktorý by ťa možno odo mňa oslobodil.

MAMA, prečo všetko meriaš peniazmi? Každá tvoja obrana je, že mám teplé jedlo, že mi platíš lístky na vlak a že sa mám kde učiť. Ale prečo to hovoríš? Prečo, aj keď som ti za to vďačná? Aj keď si chcem zaplatiť nejaké veci ja, nedovolíš mi to, no neskôr mi to vyčítaš?

Nič o mne nevieš, lebo keď ma chytia stresy z maturity, vykričíš mi, že ťa len zbytočne zaťažujem. Nič o tebe neviem, lebo keď sa ťa spýtam, aký si mala deň, vykričíš mi, že ti nedám chvíľu pokoj.
Nadávaš na otca a pritom on je milionkrát lepší človek ako ty. A je mi jedno, že má menej peňazí ako ty alebo že v JEHO byte nie je vždy podlaha ako zrkadlo. Vieš prečo? Lebo on ma ľúbi. Nech sa deje čokoľvek. Jeho nezaťažujem, on sa ma pýta, on to chce vedieť, on si ma pomojká, on mi rád uvarí, on sa na mňa teší, on ma miluje a dáva mi to najavo.

Kurva, prečo kvôli tebe plačem aj keď ťa začínam pomaly neznášať? Sú to slzy smútku? Alebo hnevu? Alebo sklamania?

Nevieš ani, že si už mesiac hľadám dobrú psychologičku, lebo sa nemám s kým porozprávať. Že už mi napadajú aj také veci, či nebudem zaťažovať aj ju, tými mojimi pseudoproblémami. Lenže ja už to nevydržím, keď to takto pôjde ďalej, skončím u PSYCHIATRIČKY, lebo už teraz mám pocit, že potrebujem lieky. Ty ani nevieš, ako strašne mi ubližuješ, je to horšie akokeby si ma každý deň bila a viem, že to tak je, lebo aj to som si s tebou už prežila, no teraz mám viac sily ako ty, no moja psychika je taká labilná, že už nemám silu. Nemám. Nemám už silu.
Už od teba ani nepotrebujem, aby si sa správala ako matka, všetko, čo chcem je, aby si sa správala ako človek.

 Blog
Komentuj
 fotka
melibea  29. 5. 2012 16:20
och
 fotka
5donana5  29. 5. 2012 18:41
:/ ...na tvojom mieste by som sa prestahovala k otcovi
 fotka
kamidenuss  29. 5. 2012 22:23
s rodičmi je to niekedy veru ťažké... keď si nedokážu uvedomiť, že ich dieťa je ICH...

neskúsila si niekedy mame povedať, že ťa bolí ako sa k tebe správa? možno by sa nad tým aspoň trochu zamyslela...

ale no...nejdem mudrovať... v každom prípade ti držím palce
Napíš svoj komentár