no ťažké sa spupným svetom potĺkať.
Stratila všetko, kým seba hľadala,
Zároveň stále len jeho čakala.
Smutné sú trpko-slané slzy,
smutné je, keď je svet drzý.
smutná je spomienka na šťastie,
a smutné je to jej nešťastie.
Strachom sa už v spánku ticho netrasie,
už nieje šanca, že niečo prepasie.
Snáď aspoň zem sa zľutuje,
a príjme tú, čo bez lásky putuje.
....
Polnočným mestom túlam sa sám,
a možno čakám... čo spraviť mám?
Na pleciach nosím váhu priveľkú,
čakám na svoju mŕtvu priateľku.
Hľadám ju v spleti uličiek,
Len ona je ten pravý liek.
Duša je mŕtva, no telo bdie,
Padá na chodník a pomaly mrie.
Návyk sa časom trochu vytráca,
keď drogy niet, zbytočná práca.
Keď začne svitať a noc bude preč,
môj koniec ukončí moju reč.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
stage
16. 12.decembra 2009 14:04
veľmi pekné. milujem tento štýl bezvýchodiskového romantizmu.
Napíš svoj komentár