Dajte rukos horos!

Los Goodkingos sa vratilos z chatos. Áno, začal som trochu študovať španielčinu, ja to hodnotím na solídnu C1-tku, je to však vec názoru. Pravdepodobne sa premenujem na Power DJ 24 a pôjdem robiť diskotéky do Španielska
"Španielos, los počujete mnos? Dajte rukos horos!"
"Alguien por favor llame a seguridad. Ese chico extraño está de vuelta." 

Chata bola extrémne nudná. Prvý deň ako tak ako tak ušiel, hral sa futbal, bazén, ale potom som sa už v podstate len zašíval a podriemkaval a až keď sa zotmelo tak som prišiel vypiť , pofajčiť a povírivkovať sa. Ale už som nemohol počúvať dookola tie isté "vtipy". Stále niekto niekoho niekam volal, lenže ten niekto nechcel prísť a volal toho druhého k sebe. Väčšinou aby vypili. A samozrejme potom sa rozprávali ako veľa pijú a kto je alkoholik. Čo je ok, ale keď to človek počuje 158. krát...

Aj keď sa robil guláš, centrálnou témou bolo ohundrať všetko a každého, ako chlapíka čo nakrájal zle cibuľu. Aj keď ok, nakrájal ju ako kokot, ale tak potom to tam rapper rozoberal pol hodinu, že ako tak môže niekto krájať cibuľu a nech to dajú jemu do rúk, lebo rapper vie všetko spraviť najlepšie. A tak ju nakoniec nakrájal na malé kúsky, tradične ako sa krája cibuľa. Wow, applaus. Dokázal si, že patríš do tohto sveta, kde slabí zhynú a len tí čo dokážu nakrájať cibuľu prežijú, aj keď so slzami v očiach. 

Hľadali sa ľudia čo načistia zemiaky a narežú mäso. Samozrejme rezanie mäsa znamenalo raz reznúť a potom opakovať aký je tupý nožík a ako sa to zle reže a sedemkrát zopakovať, že mäso sa reže dobre a šľachy zle. Nuž...možno to je preto...že...šľachy sú šľachy, že? 

Ale tak boli tam aj šikovní ľudia, jeden chirurg, ten krájal zemiaky. Niet nad to, mať po ruke chirurga, keď ho naozaj potrebuješ. Ja som krájal s ním, ale trochu ma sklamal, lebo mi ani raz nepovedal "podaj mi nôž". Aspoň tak sa to hovorí vo filmoch "podajte mi skalpel, hák, odsávanie". A on nič, len krájal tie zemiaky. Ale mal obrovské ruky. On bol celkom sympatický. Rozprával o ekologických dopadoch výstavby vodných elektrární na populáciu rýb. Lebo bol rybár. Nie, že by to bola nejaká extrémne zaujímavá téma, ale oproti maratónu "nie, ty poď sem, poď a vypijeme, nie, ty poď sem, nalej, ty si alkoholik, čo sa nepije, poď vypiť" to znelo dosť osviežujúco.

Rozprával aj o tom ako mu doktorky a sestričky v ich nemocnici posielajú nahé fotky a potom spolu jebú. Už som poslal životopis do tej nemocnice. Ale ešte asi budem musieť porobiť nejaké bicepsové zdvihy a vyštudovať medicínu. No považujte to za urobené. 

Večer raper vypeckoval hudbu ešte hlasnejšie ako obvykle, že som ani poriadne nepočul keď niekto niečo povedal 2 metre odo mňa. A začali rozprávať o tom kto bol v ktorom kurvinci a v ktorej krajine si zohnal prostitútky. Takže po novom je chodiť do kurvincov dokonca frajerina. Akože v princípe proti kurvincom nič nemám. Okrem toho, že ich vlastnia kriminálnici, máš  14034x zvýšené riziko pohlavných chorôb, jebeš tam nejakú skrachovanú existenciu, ktorej sa ešte k tomu hnusíš. Ale prezentovať to ako nejakú životnú výhru, alebo teda dokonca časť vlastnej identity, nuž neviem. Od toho večera som radšej začal umývať taniere, predtým než som z nich jedol, o čosi dôkladnejšie. 

Bol tam aj ĽSNS-ák. On bol napodiv na prvý pohľad celkom sympatický, aj šikovný, veľa aj porobil namiesto sťažovania sa a snažil sa držať dianie na chate v chode. No potom keď téma spadla na cigánov tak, že mu je zle keď vidí belocha ako chodí s cigánkou. Ale tak od ĽSNS sa to dá čakať, to ma neprekvapilo, no aj ľudia čo ich poznám kúsok lepšie a sedeli pri nás a neboli ĽSNS mu pritakávali, že to je špinenie rasy a podobné pičoviny. Ako dobre, keď chceme povedať že vo všeobecnosti cigáni príliš nepracujú, poberajú dávky, kradnú, kotia deti, zneužívajú systém a treba to riešiť tak to len súhlasím, pravda musí byť povedaná. Ale tak hovoriť niekomu konkrétnemu s kým by mal alebo nemal chodiť na základe rasy. To je také Kotlebíčkovské. 

O čosi neskôr keď rozoberali závislosti som mu spomenul ženu čo mala už dieru v krku od vybratej rakoviny a ešte aj cez ňu chcela fajčiť a až v tom momente že sa spamätala a dokázala prestať, tak jej symbolicky poprial, že dúfa, že zdochla piča sprostá. Videl som od nej pár prednášok proti fajčeniu predtým než ju rakovina dokončila a myslím, že viem kto z nich dvoch mi je viac sympatický.

Svetlý bod boli aspoň jeden právnik a chirurg čo sa zamysleli, že pri tej chate bývajú skutoční ľudia a musia počúvať tie párty každý deň, celý rok. Naproti raperovi, ktorý vytáčal aj v noci "volume" koliesko na reprákoch tak prudko, že to vyzerá akoby strúhal korenie otočným mlynčekom. 

Celkovo to aj tak hodnotím pozitívne, lebo som aspoň pošoféroval do Maďarska, niekam vypadol. Bolo to síce náročné na psychiku, napríklad počúvať dvoch ako sa pol hodinu hádajú o tom ako sa volá jedna športová hra, lebo jeden ju pozná pod jedným menom a druhý pod druhým. A DOOKOLA opakujú "nie, to sa volá tak". "nie, to sa volá tak". Presne ako s tým "Poď ty sem. Nie, ty poď sem". Lebo vtedy by som si najradšej vyvŕtal mozog príklepovou vŕtačkou a nalial si do hlavy horúci prskajúci olej. Stále dookola to isté znova a znova. Žiadna nová téma, alebo nejaký skutočný rozhovor. Len vypiť vypiť, ty poď sem, toto je super chata, lebo tu je veľa vybavenia, guláš je super,poď vypiť poď vypiť, toto je super chata, lebo tu je veľa vybavenia, guláš je super, dajme si guláš, poď vypiť, dajme si guláš, guláš je super. A všetci sa na tom úprimne smejú. "Poď ty sem hahaha", "nie ty poď sem haha", "tak poďme vypiť hahaha", a ľudia naokolo sa smejú, pretože niekto povedal už po 1434325235 krát "poď sem", alebo "poďme vypiť". 

Alebo keď sa niekto dlhšie neukázal, lebo spal na izbe, tak stále to isté, že kde sa jebal doteraz a čo nepije a že sa fláka, nech ide radšej vypiť. Ale každému to isté. Príde osoba číslo sedemdesiat osem a sedemdesiaty ôsmy krát znova, že kde sa jebe, čo nepije, čo spí, treba vypiť. 

Stôl. Na stole obrus. A cez obrus nožíky zapichnuté do stola. Čo? Prečo? Prečo by niekto zapichoval nožík do stola cez obrus? Odpoveď je veľmi prostá a zjavná, len ja ju neviem.

Ale tie maďarské cesty, ty koňu. To je ako na mesiaci. Kráter na krátery. Povolená rýchlosť 70, ale človek ide sotva 50, lebo inak by sa nestíhal vyhýbať jamám. Jedine v dedinách boli ako tak normálne cesty, no tam bola samozrejme obmedzená maximálka na 40. Štyridsať! Štyridsiatka, to ani nie rýchlosť, to je len nejaké podivné číslo. Symbol pre státie. A my pojdeme do Tankoch! A pojdeme a...pojdeme po maďarských cestách, lebo autom sa po nich ísť nedá. A pojdeme a zrovnáme tie cesty!

Cestou domov som sa ešte zastavil na pár cíg nad jazerom. Dal si jednu podčapovanú kofolu (i keď si nespomínam, že som si pýtal podčapovanú, hmm). Potom som pochopil, že možno to je dôvod prečo v tom podniku nikto nie je, okrem potetovaného vyholeného barmana. Pri jazere sa opaľovala jedna výnimočne dobre vyzerajúca žena, fakt čisto ako z porna, len nemala umelé prsia. A ešte tam bola jedna čubka so psom. Okolo nej prechádzali cigáni so svojim psom. Cigánsky pes vychovaný, kľudne chodil pri svojich pánoch a pes tej čubky začal na neho vybrechovať. Čubka sa ani len neotočila a opaľovala sa ďalej. Potom sa ten čubkin pes rozbehol na cigánov, zastal pár metrov pred nimi a brechal. Čubka to len sledovala z uteráku ako nejaký program v kine, ani sa neunúvala niečo povedať, alebo nebodaj vstať z osušky. Ten pes tam na nich zrejme breše dodnes.  Mal by som ju zoznámiť s mojimi susedami, zrejme používa rovnaké výchovné metódy na psov. Nechať ich robiť si čo chcú a potom...vlastne to je všetko. Tréning úspešne ukončený.

Na chate mala väčšina ľudí celkom veľké svaly, ale aj dosť tuku a skoro žiadnu kondičku. Nepáči sa mi taký štýl. Musím si vypestovať veľké svaly, ale vyrysovať ich ako ten cigán spred bední sakra. Aby som vládal prebehnúť sto míľ bez toho aby som sa zadýchal. Lebo keď sme hrali futbal, ešte som len vybehol na ihrisko a už som nevládal. V bazéne som ožratý fajne zakopol o prostredník na nohe, ten je teraz ultra fialový. hahahááá, chápeš, akože ultrafialový, haha, poď vypiť, nie nie, ty poď sem.

Keď moja nuda na chate dosiahla bod zlomu, tak som sa pripojil na wifi a čítal si svoje staré blogy na Birdzi. Ešte že sa mám. Fakt mi to dalo psychickú vzpruhu vydržať tam ten zvyšný čas, lebo som si povedal, že o tom aspoň napíšem tento blog. A možno keď raz budem na nejakej inej ultra nudnej chate tak si prečítam tento o tej predošlej a spraví mi to náladu.

 A toto je koniec, povedal som čo som chcel. A teraz sa musím vrátiť naspäť do samoty. Ešte 9 rokov, to už zbehne. 










Zdieľaj článok na facebooku
33 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Bakedbride

    26 ročná žena

    Hm, a ako si ty potom predstavuješ chatu na ktorej by si sa bavil?
  2. 2
    Soy_goodking

    hrá sa, že má 1 rok

    @Bakedbride S tebou vo vírivke micka (cmuk)