Ďalší deň, ktorého som sa zúčastnil

Sedím v izbe, v tej kde mám koberec. snažil som sa pritiahnuť rooter čo najbližšie, aby som aj tu mal internet, ale úspech bol len čiastočný. Do uší mi prúdi nejaký náhodný mix japonských inštrumentálnych hudieb. Teraz tam je také to tradičné tink ding tink čing ding ting.

Ráno som vstal zasa meganevyspatý o 6:30 a potom sa do pol ôsmej už len prehadzoval v posteli. Chlapík čo robí byty došiel ako sľúbil. Prišiel, otvoril dvere do izby , nakukol dnu, ani nevošiel. Ale ten divný pach som cítil už pri dverách tak som sa ho nesnažil nasilu vtlačiť do izby, pritlačiť mu tvár k omietke a kričať "čuchaj, čuchaj!". Potom povedal, že to tak má byť, že proste sadrová stierka s penetrákom má tak "voňať" a že  to mám len natrieť dvoma troma vrstvami farby a že to bude oukej. Že ak chcem može to dať dole a dať tam omietku on, ale že podľa neho zbytočne vyhodím tristo štyristo eur. 

No som zvedavý. Nemám šajnu ako vonia sadrová stierka bez náteru, aj keď podľa mňa ten penetrák spod nej presakuje, lebo som ho tam musel dať trojnásobné množstvo oproti maximálnej uvedenej dávke. Ale volal som ho, lebo ja nemám šajnu, tak skúsim čo mi poradil. Už som zastierkoval ten kus čo som ohlodal špachtľou a teraz musím čakať kým to tam poriadne uschne a usadí sa to na stene a potom to natriem voľajakým maglajzom. Primalexom, alebo si kúpim špeciálnu superhrdinskú edíciu Prima Lex Lutor. Ale Lex Lutor síce nie je prima, ale je super, lebo je to miliardár. Aj ja by som chcel byť miliardár, to by bolo super. 

Pýtal som sa ho na podlahy a na vyrovnávaciu stierku pod nimi, ale zdalo sa mi, že ma veľmi nepočúva, už si asi myslel, že som psychoš podľa tej stenovej stierky čo som ošúpal ako pacient psychiatrickej kliniky, ktorý po silných liekoch počul pod stenou liezť červy. On len opakoval, že podlahy majú mať odstup od steny, lebo keby nemali kam plávať tak ich zduje dohora. Že treba dať parozábranu podložku a na to podlahu, nechať odstup od steny a to je všetko. K podlahovej stierke mi nepovedal vlastne nič, a k hluku, že vlastne tá masa dreva (laminátu, poopravil som ho, pretože ako mi povedal chlapík v hornbachu keď som reklamoval pílku, tak to nebola pílka na laminát, ale na drevo...podľa mňa bola na piču, už po troch prknách bola absolútne tupá) ešte viac tlmí hluk od susedov. 

Takže papierovo je vlastne celý byt úplne super, akurát, že sa tu nedá vyspať a jedna izba smrdí ako vnútro chemickej skúmavky. No ale dobre, čo sa týka tej skúmavky tak on určite vie lepšie ako ja , tak to namaľujem, asi radšej nejakým menej priedušným latexovým náterom. Len dúfam, že nezistím, že to nepomohlo. Lebo to bude už február a ja budem zasa tam kde som bol.

A tie podlahy, kto vie. V jednej izbe je určite mizerná akustika, lebo dnes som dal dole akustickú penu čo som všade pripevnil a teraz zasa počujem aj keď zastaví výťah, akoby mi zastavil rovno v mozgu. Vystupujte, goodikngov mozog...vystupujemééééééééééééééééééééééééééééé a chlapík padá do bezodnej diery, namiesto ktorej očakával pod nohami mozgové závity. Keď ide niekto po schodoch je to asi to čo počujú ryby v zamrznutom jazere po ktorom cvála podkutý kôň.

Až v posledné dni mi dochádza ako málo robím. Myslím čo sa týka nejakej akcie. Hocjakej. Mám z toho až tehotenské bolesti, keď mám niekam zavolať, niečo vybaviť, niečo urobiť. A hlavne ani neviem kam a čo a ako. Mám skúsiť sa ešte niekoho pýtať na tie stierky, niekam volať, alebo si priznať, že ten hluk je skôr preto, že možno niektorý sused si v tých dňoch keď som bol u rodičov na dome dal plávajúcu podlahu, prípadne začal byť hlučný naschvál, znechutený tým, koľko trvalo moje búchanie( aj keď striktne prevádzkované cez deň, v najemnej pálčivých hodinách), alebo sú to noví ľudia z vedľajšej brány.  Alebo tam skúsiť jebnúť koberce a vysrať sa na to, že 500 eur pôjde von oknom a ďalších pár sto eur na tie koberce? Keď si neviem vybrať čo robiť tak nerobím nič. Presne to je na tom najlepšie. Takto najlepšie vyhodiť kľudne celé mesiace do koša.

Ale dnes som aspoň zavolal účtovníčke, či mi spraví daňové priznanie. Sa v údive pýtala, že ako že od začiatku roka nemám prácu, že či nič nerobím, akoby to bolo nepredstaviteľné. A vlastne je, lebo ľudia robia. Každý niečo robí. Možno je fakt nenormálne nič nerobiť. A už 10x nenormálne robiť to čo robím ja, ale o mojich trampotách s búchaním a bytom som jej nerozprával. To by do daňového priznania asi nemohla dať. Iba ak by zlúčili daňový úrad s psychiatrickou klinikou. Ale priznanie mi spraví, a nemusím ani dávať prekladať z nemčiny podklady čo jej zanesiem, že nejako sa z toho už vysomárime. Ešte na mňa začala hrať, že to má čas do marca a keďže som zahraničný tak to môžem odložiť až do Septembra, lenže to určite nie. Už nebudem odkladať nič čo absolútne nemusím kvôli môjmu postihnutiu, alebo nevyhnutným okolnostiam.

Doktor sa mi včera konečne pozrel na ten pľuzgierik čo mám už viac než rok v ústach. Myslel som či to nemôže byť z toľkého fajčenia, nejaký zárodok čo sa z neho o 20 rokov stane rakovina. Prisahám, že som čakal, že mi doktor povie to čo každý..."Čo? Aký zárodok? Ja tam NIČ nevidím...všetko je v poriadku". A tak som si sadol na kreslo, zasvietil mi do tváre, ja som otvoril ústa(neskôr napísal aj do správy, že otváranie úst je v norme) a čakal som jeho podivený výraz, že on nič nevidí. VŠETKY moje problémy sú predsa neviditeľné pre iných ľudí. Žiaden hluk, žiadne dokurvené zápästie, žiadna smradľavá penetrácia pod stierkou, žiadna nadmerná ozvena a teda určite aj žiaden pľuzgierik. Lenže tentoraz ho videl. Keď do neho zaďobol tou jednoramennou postihopinzetou tak sa mi uľavilo, že ho fakt vidí. Povedal, že mi to vyberie, že to asi nič nie je, len nejaká spuchnutá slinná žliazka, alebo proste kus tkaniva. Potom som sa kus vypytoval, že či je to proste bežné a čo to môže byť a on, že by to nemalo byť nič nebezpečné, alebo zhubné. Ža ak chcem môžeme to len pozorovať. A tak som povedal "dobre, pozorujme to" a otvoril som ústa, on zavolal všetkých kolegov a sestričky a 4 hodiny sme to pozorovali a oni jedli popcorn...to si už vymýšľam, ale dohodol som sa, že mi to nebude rezať, ale že sa prídem ukázať o polroka ak sa dovtedy neodbachnem.  

Dnes som ešte chvíľku počúval rap. Lenže stalo sa čosi divné. Väčšinou mám rád rapové texty, ale nemám rád raperov. Dnes som si pustil Mega M a Rytmusa. Rytmus sa mi dnes nezdal ako úplný kokot, ale ako niekto kto fakt začal na ničom, bez výšky, bez dobrej práce, ale s dostatočnou akčnosťou aby si šiel od začiatku až do konca "svoje", a teda sústredil väčšinu energiu na jednu činnosť bez ohľadu na to, že keby mu to nevyšlo tak by ostal chudobným čašníkom bez školy. Ono keď to človek počuje v songu tak to je jedna vec, ale keď mu dôjde, že taký človek sa nebojí investovať možno polovicu, možno celý svoj voľný čas do takéhoto riskantného projektu ako to, že sa stane raperom.  V podstate to je životná vsádzka, lebo ak to nevyjde, množstvo času na to obetované veľmi negatívne ovplyvní všetko ostatné. Čo z toho, že si prerapoval 10 tisíc hodín, keď to teraz nemôžeš použiť, lebo si neprerazil. A kto ti ich vráti, už nikto. Za 10 tisíc hodín si môžeš spraviť 2 vysoké školy. Plus ak by mu ten rap nešiel ,tak by bola jeho jediná odmena akurát to, že by bol v okolí za všeobecne známeho kokota. Pripomína mi to Eddieho Izzarda, ktorý vystupoval na uliciach a nemal žiadne peniaze, no namiesto toho, aby sa snažil o kariéru si šiel svojou cestou, ktorá mohla skončiť veľmi veľmi zle. Jedna vec je o tom počuť, druhá že aký odvážny musí byť človek aby vsadil svoj život na niečo.  

Dnes som zablúdil aj na stránku, kde ľudia zadávajú rôzne typy práce čo sa dajú spraviť cez internet a ľudia posielajú ponuky, že za koľko peňazí to spravia a oni si potom na základe štatistiky tých užívateľov a cenovej ponuky vyberú koho chcú aby pre nich robil. Samozrejme, že v mojom prípade to bolo "toto by som nevedel...toto by som nevedel...nie...nakresliť logo, to nie...nakresliť komiksovú postavu, to by ma bavilo, ale tiež to neviem....naprogramovať stránku, to by sa mi nechcelo a asi by som to ani nevedel spraviť kvalitne...preložiť text do Španielčiny, to tiež nie ak tam nie je veľakrát SOY, alebo preložiť anglický text do češtiny,hmm to by možno šlo." Len potm si predstavím, že by som si musel spraviť nejaký bankový účet na to asi, potom konto, potom robiť nejaké jebnuté tasky za minimum peňazí, lebo ľudia si určite nevyberajú nováčikov a potom. a potom a potom a hneď ma prešla chuť na také čosi. 

Myslím, že nedopadnem dobre. Fuj, zasa dačo zavŕzgalo, akoby zhora, ako stôl posunutý po tvrdej podlahe. Už som prestal brať protizápalové lieky a dal si dole dlahu z ruky, takže samozrejme, že ju už kus cítim a čím viac ju budem používať tým viac ju asi cítiť budem, tak ešte asi pôjdem za nejakým ortopédom. Keď presne to mi chýba, že by som vošiel k nemu do ordinácie, prijebal...teda nie, KOPOL ho do hlavy a potom nech ma niekam pošle. Aj keď vlastne, podľa mojich znalostí pri rozjebaných zápästiach aj tak nie je veľa pomoci. Nehovoriac o tom, že veľa trhlín v nich sa ani neukáže na snímkach. A u mňa aj keby som nejaký trh mal, tak by to skončilo tradičným "Čo? Aká trhlina? Tam nie je žiadna trhlina. Všetko je v poriadku, choďte sa radšej domov...vyspať". Hej, vyspať.

Tak, myslím, že už nemám čo povedať. A čo teraz?

A čo teraz?

Boh žehnaj...a čomu teraz?

A čo teraz?

Michael Scoefield by v tom mal jasno. Keď nemohli fízlom uletieť v lietadle, stáli na runwayi a niekto sa spýtal "What do we do now?" a Scoefield mu povedal len "Now we run". Akoby to bola najsamozrejmejšia vec na svete. Keď ťa naháňajú a si v piči, tak bež. Ale....

KAM?

Zdieľaj článok na facebooku
16 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Primitiv

    23 ročný chalan
    občas sám neviem, v ktorom svete sa práve nachádzam.

    "Now we run." Kam asi? Do poľa predsa, ako Michael, potom na nákladný vlak a po strhujúcich viac-menej náhodných momentoch skončiť v panamskom väzení. Tomu sa hovorí scenáristický kumšt.
  2. 2
    Soy_goodking

    29 ročný muž

    @Primitiv Presne, do poľa po vlastných ako úplní primitívi. Ľudia vychvaľujú Breaking Bad, to som nevidel, takže Prison bol môj obľúbený seriál. Určite lepší ako Lost a tá horda dementov čo sa stratila na ostrove. Ešte sa mi páčilo ako to bolo krásne realisticky poňaté, že stále keď sa horko ťažko vysekali z jedného prúseru, už boli v ďalšom, čisto jak život:)
  3. 3
    Primitiv

    23 ročný chalan
    občas sám neviem, v ktorom svete sa práve nachádzam.

    @soy_goodking Lost som veľmi rád nemal. Prison Break áno, aj keď to malo klesajúcu kvalitu. Uvidíme, čo sa vykľuje z toho pokračovania. Breaking Bad som videl len nedávno, ale s čistým svedomím ho môžem odporučiť.
  4. 4
    Soy_goodking

    29 ročný muž

    @Primitiv Klesajucu? No neviem, mne sa nezdalo vobec praveze. A je lepsi prison alebo breaking bad? Ani hru o trony som nepozeral ani necital, to kus lutujem, lebo tiez na tom vsetci ficia.
  5. 5
    Primitiv

    23 ročný chalan
    občas sám neviem, v ktorom svete sa práve nachádzam.

    @soy_goodking Hlavne 4. séria mi prišla hodne slabá, akoby scenáristi už len varili z vody. Podľa mňa je lepší Breaking Bad. Ja som začal pozerať Hru o tróny, ale nejak ma to nechytilo.
  6. 6
    Soy_goodking

    29 ročný muž

    @Primitiv Ja si uz nepamatam tie serie, viem ze v prvej boli v v base, v druhej uz neviem ,v tretej asi potom v tej cudzej base a potom jednu seriu mimo basy:) Tak mozno to niekedy skusim to BrBa, ale az ked budem bohaty a mat kopu casu:)