Dieťa zo stanice Amfiteáter

Nie, nebývam pri Amfiku (alebo možno bývam), moja poloha musí ostať utajená, kvôli možnému útoku kovnenčnými, chemickými,  biologickými, alebo dokonca jadrovými zbraňami. Ale nemôžem tomu dať nadpis Dieťa zo stanice zoo, lebo nebývam ani pri zoo a ani som nikdy nebral tvrdé drogy. Dokonca ani hubičky alebo h(r)ášo(k). 

Kouvpil sem jsi ale knížku o týchto deťoch zo stanice ZOO.  Zrazu mi to prišlo také zvláštne, ako to, že som ju ešte nečítal? AKO TO? Asi to je včerajšou meditáciou a tým, že som pozeral na youtube videá feťákov s ich príbehmi a tým ako prestali. 

A dnes som sa zobudil a zrazu ma napadla úplne odveci vec. Že Joe Rogan je chuj. Neviem prečo, ani som od neho nesledoval v poslednom čase nič, ani som proti nemu nič nemal doteraz. Ale tak to už s meditáciou býva, nič sa nedeje a zrazu...myšlienka jak odveci. Joe Rogan je nesympatický človek. A tieto myšlienky považujem za o pol levelu pravdivejšie ako priemerné myšlienky, pretože sú vyhodnotené v čase, keď je mozog mimo provoz, takže majú viac času byť poriadne sformované a vyhodnotené, predtým, než ich podvedomozog prihrá vedomiu.

Ako ďalšie mi zrazu prišiel do hlavy názov Deti zo stanice ZOO. Na youtube som našiel plný film, ale všetci vieme, že filmy stoja za hovno, tak som sa len rýchlo preklikal na erotičné scény a scény v spodnom prádle a potom som na amazone spravil kúpu jediným kliknutím. Tak to tam majú, že na hocičo stačí raz kliknúť a je to kúpené okamžite. Je to desívé ako ľahko sa dajú minúť peniaze. Hlavne keď má človek na Amazone parkinsona, kým si kúpi knihu čo chce tak pokupuje všetky ostatné. 

Dokonca som už prečítal...no nemá to strany ale lokácie...som na lokácii 767. Tento údaj človeku povie asi toľko ako keď v Startreku furt hovoril "hviezdny dátum" a potom nejaké náhodné kokocké číslo. Hviezdny dátum stál riadne za hovno, nikde ho poriadne nevysvetlili, čuráci. Nikdy som teda nevedel čo sa kedy odohráva.

Ale najhoršie je, že sa mi páči tá myšlienka. Nebabrať sa so životom, proste si zájsť na stanicu zoo a tam sa poriadne nafetovať, zajebať si, ožrať sa a na ďalší deň to isté. Teda predpokladám, že tak nejako to tam bude, ešte som tam nedošiel. Život síce je hlbší, ale je? Je niečo čo je hlbšie ako drogy? Všetko čo máme radi sú len drogy, vrátane športu a jebačky. Bez drog by sa všetci pozabíjali, lebo by ani nevedeli čo je čo. Nevedeli by ani že sa majú najesť, lebo by na tom neboli závislí. A tak všetci fetujú jedlo, vodu, sex, úspech, šport, myšlienky, záľuby. Všetko prúdi dnu cez ich nadrogované feťácke nozdry a jediné prečo si myslia, že je to viac ako pichať si je preto, že im to zabezpečí lepšie šance na prežitie. Ale je to fakt lepšie? 

Poznáš ten typ. Človek čo robí všetko len preto, že sa to tak má, alebo nemá. Nepije, nefajčí, lebo to sa nemá pracuje, lebo to sa má, správa sa slušne, lebo to sa má. Robí pravdepodobne nejakého treťotriedneho účtovníka, alebo programátora, doktora. Chodí spať skoro, lebo to sa má. Nemíňa peniaze na blbosti, lebo to sa nemá.Má nejakú ženu, asi ani on sám nevie či k nej vôbec niečo cíti, ale má ju, lebo mať ženu to sa má. Občas vyjde von s kamarátmi, lebo aj to sa má. Aspoň ja som videl už veľa takýchto, akoby mŕtvych ľudí. Ktorí robia všetko čo sa má, ale akoby ani nevedeli prečo, okrem toho, že to je tak "správne". A dožijú sa 194 rokov, lebo tak sa to má. Ale koľko sa naozaj dožijú ak rátame len to čo žili? 

A na druhej strane je krátky život, strávený všetkým čo sa nemá, ktorý vedie neodvratne ku katastrofe, ale zároveň k toľkým závislostiam a pocitom a zážitkom. Príkladom môže byť život feťáka, alebo ganster rappera, ktorého zastrelia v 25ke. Prípadne mafiána, alebo len bohéma, ktorý sa nestará o nič iné, len aby mal čo najviac pôžitku. Je pravda, že mnoho, možno aj všetci, z týchto typov ľudí má problémy s drogami a samovraždami, pretože nie sú vnútorne spokojní. Tak ako keď som počúval 2paca, prišlo mi to tak zvláštne, ako sa navonok prezentuje ako niekto o kom by si človek povedal, že dokáže zariadiť všetko, nenechá si srať na hlavu, zarobil peniaze, má kurvy, ale potom spieva o tom ako si chcel prestreliť hlavu. To proste nie je normálne, pred 25kou si strieľať do hlavy. Len ten jeden verš povie dosť o jeho skutočnom stave. 

Viem, že ľudia čo brali drogy by mi asi len protirečili, že drogy sú len peklo, ale aj tak sa neviem zbaviť pocitu, aký dobrodružný musí byť život takýchto detí zo stanice Zoo. Aspoň na tú chvíľu, kým ich drogy úplne rozoberú na šrúbky. Myslím, všetok ten čas, od kedy začnú robiť ako deti malú neplechu, cez prvé šľuky a hlty ľahších drog, až kým si dajú niečo poriadne a potom obdobie kedy sú zdravotne ešte celkom ok a závislosť pomaly, alebo aj rýchlo postupuje do posledného štádia z ktorého sa už väčšinou nevedia vrátiť. Ono to chvíľu trvá kým sa to všetko stane a popri tom sa toho musí toľko diať. 

Veď ako aj v Mikovej Tysonovej biografii, tam sa furt niečo dialo. Ale neustále, proste ako z akčného filmu. Chcel by som mať možnosť prežiť aj takýto zoo život, samozrejme s tým, že by som sa po smrti vrátil naspäť do...teda do môjho asi radšej nie, ale do nejakého normálneho stabilného života. 

A tiež by som bol zvedavý čo by si vybral priemerný človek, Jozef Mak, keby mohol prežiť všetky životy a nakoniec by sa musel rozhodnúť pre ten naj. 

Ale zatiaľ sa mi tá kniha páči, aj keď som sa rozhodol, že sa mi bude páčiť už dávno predtým, než som "otočil" prvú...lokáciu. Kokocké lokácie. A nie, nedá sa to prepnúť na každej kindle knihe, iba na tých vyholených (na pásik).

Volaj ma Vášeň.

Zdieľaj článok na facebooku
31 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Krvaaa

    20 ročné dievča
    beriem to s pokorou

    strašne sa smejem na kokockom hviezdnom dátume :DD
  2. 2
    Soy_goodking

    hrá sa, že má 1 rok

    @Krvaaa V tom pripade mi dlzis peniaze, smiech uz dnes nie je zadarmo:P
  3. 3
    Tsar

    22 ročný chalan

    no ale pre tých borcov, ako Tyson alebo Tupac, pre tých bol ich šialený život niečím úplne normálnym.
    aj deckám čo brali herák a jebali za prachy, to prišlo v niektorých chvíľach ako niečo, s čím sa museli stretnúť.
    chápeš, každý má nejaký osud, každý je nejako vyformovaný. najhoršie je, keď si niekto prečíta knižku a rozhodne sa žiť podľa nejakej dobrodružnej predstavy, ktorá ho dojebe a nakoniec sa aj tak vráti k svojmu starému ja.
    všetko podstatné sme už nachytali v dectve.
    prečo by si mal byť cool a drsný ako Tupac, prečo by si mal zažiť ten život, ktorý zažil Kerouac ? Proste nie, každý ma niečo iné, netreba sa nenávidieť pre to kým sme.
  4. 4
    Soy_goodking

    hrá sa, že má 1 rok

    @Tsar
    To hej, to som pisal aj ked som spominal v blogu Tysonovu knihu, ze sa zda ze ti ludia to robia nie preto ze chcu, alebo si to vybrali, ale preto ze musia, tak ako napriklad prehnane dobracki ludia su taki lebo musia.

    Tu nejde o to zit zivot niekoho druheho, ale trochu si z toho mozes zobrat. Vies si zhodnotit zhruba co z toho co si nachytal v detstve ti prinasa dobre veci a co nie a potom sa z roznych pribehov a vlastnych zamysleni mozes trochu inspirovat a posuvat to tam kam sa ti to viac paci. samozrejme aj pri velkej snahe sa clovek meni len pomaly.
  5. 5
    Tsar

    22 ročný chalan

    @soy_goodking mne to príde skoro až nemožné. poviem príklad. ja som bol strašne zažratý do Bukowského kníh. chcel som zažiť surový život, striedať práce, mestá a frajerky... ale vo finále mi to len posralo školu a ja som sa zhruba po pol roku vrátil presne k tomu istému, čo som vždycky bol. pretože mne príde prirodzené správať sa správne a rozhodovať sa tak, aby na mňa bola rodina hrdá... toto som chcel strašne dlho zo seba dostať, ale nikdy sa toho nezbavím. vždy budem premýšľať, čo si o mne myslí fotrík.

    čo konkrétne si dostal z kníh ty ? lebo mne nedala žiadna nič, no fakt, je mi to až smiešne a to som bol kedysi strašný fanúšik literatúry a tiež som si veľa písal, tak ako ty
  6. 6
    Soy_goodking

    hrá sa, že má 1 rok

    @Tsar No tam už ide o to či chceš žiť v súlade s "bohom" alebo chceš byť ten čo zápasí s bohom. Zmenou proti prirodzenému ja ideš stále proti bohu, lebo on ťa "stvoril" takého aký si a každý odklon a zmena od toho je neprirodzená. Ale chápem čo hovoríš, máš do veľkej miery pravdu, pretože pol roka je VEĽMI málo na takú radikálnu zmenu ako si ty opísal.

    Ja som musel ísť proti sebe čo sa týka práce, lebo som nevedel ako inak to vyriešiť a až po viac ako 6 rokoch každodenného myslenia a programovania som pocítil zmenu, ktorú som dovtedy len "simuloval" a určitú zmenu zmýšľania. Začali ma baviť viac šprtské veci, veda, prestal som až tak trpieť pri programovaní a posunul sa o krok ďalej, a dal som sa aj na takéto tu výmeny názorov. Kedysi ma bavilo písať len pičoviny a vtipy, videl by si to jasnejšie, keby si videl moje blogy odtiaľ keď som ešte len začínal.

    Takže podľa mňa je zmena vždy možná, ale keď zápasíš s bohom tak musíš zápasiť poriadne, inak nepríde žiaden výsledok. Je naivné očakávať, že prečítaš 3-4 knihy a zrazu sa z teba stane Bukowski. Predstav si to skôr takto...Daj tomu každodenných 10 rokov, čítaj tony takých kníh, snaž sa tak žiť, premýšľaj o tom či a prečo to vôbec chceš a pozoruj svoje správanie a čo chceš zmeniť, medituj, kľudne si najmi psychoterapeuta a potom povedz po 10 rokoch či sa to dá.

    1 kniha je ako jeden klik(kľuk). Po jednom kliku necítiš vôbec nič. Nehovoriac o tom, že klik nie je kompletný cik, takže ak chceš pekné mocné telo, nestačí len klikovať, ale treba zaradiť aj iné cviky.

    Tak isto ako hrám šach a hrám veľa a pravidelne, ale pokroky sú extrémne malé a pomalé, až to často vyzerá, že sa to vôbec nehýbe. Ale ono sa to hýbe. Tak ako nevidíš decko rásť ti pred očami tak neuvidíš ako rastieš z kníh a pokusov zlepšiť sa. Samozrejme nikdy nebudem Kasparov, tak ako ty nikdy nebudeš Bukowski. Ale to ani nie je cieľ. Cieľ je zlepšiť sa tak aby si z toho mal radosť a prospech o toľko koľko vládzeš bez toho aby ti z toho praskla psychika.