Ľudoópiá

Mal som tri mesiace piciu pauzu a pil som az na silvestra. Ale opojny pocit sa nedostavil. Stiahol som sam celu flasu rumu, uz neviem ci to bola polka, alebo sedmicka, ale bol to pomerne kvalit...BIRDZ, zapnúť diakritiku...ný rum, takže rátam, že len vďaka tomu ma nezabil. Opojný pocit je pocit opiátov. Ale po dlhšej pauze sa telo muselo rozhodnúť, že tie opiáty po požití rumu nevylúči. 

No včera som si dal repete a zrazu bum, ópiové opojenie (Opiáty znejú ako karafiáty). Áno, alkohol síce nie je opioid, ale má tú moc uvoľniť ópium v tele, ak je na to telo trénované a hahahá, hej, čie telo by malo byť trénované na alkohol ak nie moje? A to nie sú len keci, raz mi to potvrdili dokonca rozborom krvi. Mysleli si síce, že som feťák, ale héééj, nevadí, veď život je zavádzajúci a klamlivý. Jedna zo situácií, kedy má človek síce pravdu, ale aj on sám vie, že mu nikto nebude veriť.

"Nie doktor, netuším ako sa mi ópium dostalo do žíl, ale ja som URČITE nič nebral".
"Ahááá aháá, tak ja vám to ÚPLNE verím. Počkajte, zavolám na oddelenie, aby som im povedal, že tu máme prvého človeka na svete EVER, ktorý žiadne drogy nebral, ale je nadopovaný. A potom zavolám do rybárskeho obchodu, aby vám poslali novú návnadu aj navijak, pretože tie staré som vám zhltol!"
"Doktor! Slobodan praljak nie je vojnový zločinec! Pohŕdam výsledkami vašich vyšetrení!".

A tak som si do seba včera cvrkol štyri pivá a jedno víno(Drukos víno-s). Zapol som si šach ako za starých čias a šiel som terorizovať pokec a Birdz. A cítil som...šťastie. Naozajstné šťastie vo svojej čírej podobe. Pamätám sa ako si hovorím "prečo sa nemôžem takto cítiť stále?". Nenárokoval som si nejaký lepší život ako ostatní, len lepší pocit zo života. Ópiový pocit. Veď podľa toho pocitu sa nazývajú aj naši prapredkovia ľudoópi. Ľudia si myslia, že sa jedná o ľudoopice, ale v skutočnosti je celý ich názov Ľudoópiá.

Myslím, že nejako do istej miery podobne môže vyzerať osvietenie. Že som v momente, cítim sa super (aj keď otupený alkoholom prehrávam už miliónprvú šachpartiu v rade), viem, že všetko je napiču, ale zároveň viem, že hééééj život je ťažký a aj tak je o chvíľu koniec, tak prečo si nezahrať dobrý šach a nehltnúť si ešte z vína?

Už pár rokov mám pocit, že keď som opitý som múdrejší ako zatriezva. Všetko je také zjavné, samozrejmé. Načo sa rozčuľovať, uži si moment, zahraj šach, keby ťa prišlo obrechať psisko, proste zober papek a jednu mu jebni, zajtra si mŕtvy a okrem toho, problémy ťa aj tak počkajú, nikam nepôjdu, nikto ti ich nezoberie, tu si ich odlož do skrinky. Kedysi som si myslel, že piť sám je oveľa oveľa menej ako piť v spoločnosti, dokonca by mi to ani nenapadlo, načo by predsa človek pil sám? Ale opak je pravdou. V spoločnosti zo seba človek spraví spitý akurát kokota, lebo musí používať schopnosti, ktoré má značne oslabené. Ale keď je sám, môže len kľudne sedieť, počúvať hudbu a rozmýšľať. A keď vymyslí desať hovadín, tak si len počká na jednu kvalitnú myšlienku a môže si ju zapamätať a rozmýšľať o nej na druhý deň v druhom stave(áno, pri alkohole je ľahké dostať sa do druhého stavu). 

A dnes som sa zobudil s pocitom, že čo sa vlastne dá robiť na tomto svete? Áno, dá sa ísť tam a tam, stretnúť toho a toho, mať taký a taký pocit. Ale čo z toho? Na zemi sa povaľoval nejaký priemerný bloček za šatstvo, ničím nevynikajúci. Proste obyčajný priemerný kúsok informácie o čase kúpy a cene zaplatenej za uvedený tovar. Lenže aj životné zážitky sú len takéto bločky povaľujúce sa v našej hlave. Zažil som toto vtedy a vtedy, ttttttk tttttk tttttk(zvuk tlačenia bločku, volaj ma majster citoslovcií), bol som tam vtedy a vtedy s tým a tou, tttttk ttttk ttttk, a nakoniec dôjdeme do osemdesiatich rokov, s taškou plnou bločkou a hovoríme si "no fajn, a čo teraz?". A jediné čo sa dá spraviť je vytlačiť si ďalšie bločky. A tak tlačíme a tlačíme, až kým sa jeden bloček nezasekne v pokladni uprostred tlačenia. Zomrieme uprostred tlačenia s polkou nevytlačeného bločka, polkou nevytlačeného hovna. Polka hovna na svete a polka hovna v riti. (Polka - tanec v dvojštvrťovom takte alebo hudobná skladba v tomto rytme).

Na stole mám rozhádzané knihy, nemeckú a španielsku. Nie, že by som vedel po španielsky, a o nemčine sa vlastne dá povedať to isté, ale možno to je život. Zbierať informácie. Užitočné aj neužitočné, lebo oni sú vlastne všetky neužitočné. A diviť sa. Pre malý život platí "modli sa a pracuj". Pre veľký potom"Zbieraj informácie a div sa im!" DIV SA!!! Ale ľudia sa nemajú čas diviť, pretože sa snažia nezomrieť. A až keď uvidia, že nezomrieť sa im aj tak nepodarí, tak sa začnú diviť. Ako povedal Jung(bude to len veľmi voľne interpretované), prvú polku života sa človek snaží nahonobiť čo najviac, dosiahnuť čo najviac, hrá malú hru. V druhej polke života sa pripravuje na smrť. A kedy prichádza druhá polka (Polka - tanec v dvojštvrťovom takte alebo hudobná skladba v tomto rytme) života?

Podľa mňa druhá polka života začína vtedy, keď život začína viac brať ako dávať. Keď ti postupne berie zdravie, rodinu, kamarátov, schopnosti. Kým život dáva viac ako berie, nie je dôvod diviť sa. Ľudia sa veselia a občas si aj, v peknom momente, možno niekde na zasneženom svahu niekde v alpách, zakričia, že život je tak tak krásny. Ale héééj, život je aj ťažký. Pretože toto nie je život, to je len moment. Moment je tak krásny, život nie je krásny, život je...kto vie aký vlastne je.

Včera boli krásne momenty, viacero, ešte aj hudba znela omnoho krajšie ako obvykle, úplne som sa v nej rozplynul. Ale ak kvalita momentu závisí v prvom rade od ópia a kto vie akých chemických zlúčenín ešte, má potom takýto moment vôbec cenu? Chcel by som o tom uvažovať tak, že zážitky a momenty a bytie prináša radosť a nie, že nejaká chemická mrdka uvoľnená niekde v mozgu, absolútne nezávisle na situácii, prináša šťastie. Áno, dalo by sa namietať, že tá mrdka je uvoľnená vtedy, keď nám je aj objektívne dobre, lenže nemusí byť. To že sa dve veci dejú naraz z nich nerobí jednu a tú istú vec. Tak ako keď Pavlov kŕmil vtáčiky a stále im tesne predtým(pri tom) zasvietil svetlo, takže po čase keď vtáčikom zasvietil svelo začali slintať aj bez jedla. 

Viem viem, niekto tvrdí, že to boli psi, ale héééj, bol si tam či čo? Tak drž hubu. Boli to vtáčiki čiki. Myšlienka na chemickú mrdku uvoľnenú v mozgu je veľmi nepríjemná zrejme preto, že ak si ju pripustíme, potom si pripustíme aj to, že človek je len stroj. Život je stroj. A z nejakého dôvodu nikto nechce byť stroj a už vôbec nie automat. Všetci chcú byť špeciálni, mať vlastnú vôľu, nemať obmedzenia a možno ani boha. To mi príde hrozne zvláštne. Keď je niečo vytvorené tak, aby to chcelo opak toho čím je. Samozrejme nemôžem s istotou tvrdiť, že ľudia sú len stroje a nie je nič viac, ale je to najpravdepodobnejšia možnosť. Ale načo by niekto zostrojil stroj, ktorý nechce byť strojom? To je akoby som postavil lietadlo, ktoré NECHCE lietať. A lieta, ale nechce. Načo by niekto zostrojil stroj, ktorý tak veľmi nechce zomrieť a pritom jediné čo ho naisto čaká je práve to. To je akoby som postavil lego panáčika a dal mu jedinú obrovskú starosť, že nechce za žiadnu cenu spadnúť. Všetko ostatné by mu bolo aj celkom fuk, ale veľmi veľmi veľmi by nechcel spadnúť, mal by z toho paniku. Nevedel by si ani predstaviť aký pocit to je spadnúť, ale vedel by, že je to niečo čo naozaj naozaj nechce. A potom by som mu dal len jednu nohu a povedal "Héééj, život je ťažký. Ak sa ti nepáči lego život, choď žiť do chevy". #legoživot

Dnes, hneď po zobudení, som mal skvelý nápad, vymyslieť reč, v ktorej by boli len samohlásky a jediná spoluhláska K. Musela by to byť zvláštna reč. A tak som si začal spievať pesničky, ako by zneli v jednej z interpretácii tejto reči. Keky koko kéééko ko ka ki ká kiek. Okek keka kako kou a kikikókou kiek. Má to potenciál.

Je mi zle, chcel by som grcať. Ale v prírode, nie do hajzla. Prečo som sa nešiel vygrcať včera, keď som dostal ten skvelý nápad? Zamietol som ho ako žiadosť cigánky o prácu. Ešte aj vedro mám v izbe, jak pripravené na to. A mohol ma zachrániť, ten nápad. Ak by som sa vygrcal teraz, priznal by som tým, že som mal grcať už včera. Tak ako keby niekto dnes kúpil bitcoin tak by tým zároveň priznal, že ho mal kúpiť už oveľa skôr. A ešte cítim ten otupený pocit v srdci, asi mi tam odumierajú ďalšie nervy keď pijem alebo čo, furt mám pocit po opici, že by mi malo srdce zastať.

A čo z tohto blogu vlastne vyplýva? Neviem. Možno to, že by som si mal konečne nájsť bývanie a kamarátov. (Čóóó? Was? To ako si odvodil z toho?...Hééééj, život je nevyspytateľný,bratu. Ak z A vyplýva B a z B vyplýva C, potom bude nakoniec z A vyplývať aj C a nakoniec aj Z. Ale iba ka platí...ako sa to volalo, v matematike, že ak A implikuje B a B implikuje C, potom A implikuje C. Ale neplatí to vždy, ono sa to nejaké volá, keď to platí. Kašľať na to, postačí mi E51, nemusím vedieť všetko).

A dosť bolo! 




Zdieľaj článok na facebooku
23 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Antifunebracka

    28 ročný muž
    kunda birdzu

    piciu pauzu som prečítal ako pičiu pauzu, ale potom som pozrel, že to napísal škareďák a došlo mi, že to by musela trvať oveľa dlhšie.
  2. 2
    Soy_goodking

    hrá sa, že má 1 rok

    @Antifunebracka #tučniak Škareďák:D Tie tvoje homošské retardované pojmy:D To normálne aj v reálnom živote používaš či len tu?