Mozog z medu. Alebo čo sú to problémy?

Niektoré problémy nie sú riešiteľné myslením. To je postoj, ktorý sa mi v poslednom čase tlačí do hlavy. Ale svojim vlastným postojom a intuícii nie je vždy možné slepo dôverovať.

Čo je to vlastne problém? Problém je vždy produkt neurónovej siete. Nie je to problém sveta, okolností, nejakých pevne daných vecí, ktoré sú vo svojej podstate prirodzene vhodné na riešenie ani človeka ako celku. Problém je vždy otázka sformulovaná neurónovou sieťou, prípadne systémom takýchto sietí a teda napríklad mozgom. Problém je vždy otázka, ktorú dokáže takáto sieť sformulovať. To na čo sa nedokážeme opýtať nemôže byť problémom. Problém je teda na nízkej úrovni vždy konfigurácia uzlov a ciest medzi týmito uzlami, medzi ktorými prebieha komunikácia. 

V našom svete tvorí problémy výhradne mozog. No v širokom ponímaní nie je mozog monopolom na myslenie ani na tvorbu problémov. Ak by niekto bol schopný zostrojit potrubie na med, s uzlami a cestami medzi nimi, ktoré sa dokážu dynamicky rozširovať, zužovať, tvoriť a zanikať. Ak by čas nebol problém a takéto potrubie by malo milióny rokov na to, aby sa med pomalým tokom dostal cez správne cesty na správne miesta, potom by sme vytvorili medový mozog. Takýto medový mozog by bol schopný tvoriť rovnaké otázky ako elektrický mozog, samozrejme oveľa pomalšie, ale ak máme dostatok času, nie je dôležité či sa problém sformuluje za sekundu, alebo 100rokov. 

V umeleckom ponímaní by teda problém bol obrazom. Obrazom uzlov a spojení medzi uzlami, niečo ako mapa veľmi zložitého vodovodného potrubia. Mohlo by sa jednať o na prvý pohľad abstraktný pohľad obsahujúci mnoho guličiek a vlákien rôznej hrúbky a farieb medzi nimi. Farba by mohla predstavovať napríklad  predpis toho, do ktorých uzlov vtekajú vstupné a z ktorých vytekajú výstupné informácie. Takto namaľovaný obraz je sám o sebe definíciou problému. Rovnako ako špendlíky zapichnuté v korkovej nástenke prepojené niťami. Takto zobrazený problém nie je o nič menejcennejší ani menej reálny ako keď je tento problém sformulovaný mozgom a vnímaný ako niečo abstraktné a "skutočné". Je to len iný zápis, otázka položená takýmto obrazom je presne rovnaká ako otázka položená človekom. Matematik by mohol problém zapísať ako obrovské číselné polia uzlov a ciest medzi nimi.

Je dokonca možné, že existuje okruh pseudoproblémov, ktoré nedokážu byť namapované na neurónovú sieť a nie je možné pre nich zostrojiť obraz a sú pre ľudí neviditeľné a nikto sa na nich nemôže ani opýtať ani ich zodpovedať, pretože v ponímaní neurónovej siete neexistujú. Tak ako ľudskému oku môžeme donekonečna ukazovať obrázky na displeji, ktorého pixely vysielajú len gama žiarenie. Technológia ľudského oka je slepá voči gama svet(l)u.

Vždy keď sa pýtame na problém je teda dôležité pýtať sa na to kto ho stvoril. Napríklad, ak jeden melón váži o kilo viac ako druhý a obe dohromady vážia 11 kíl, koľko váži ktorý melón. Problém stvorený sieťou špecializovanou na logiku(vo voľnejšom slova zmysle), riešiteľný logickou sieťou. Ak potrebujem ísť do práce a do obchodu a k doktorovi a tam a tam musím stráviť toľko hodín a tam toľko a tam toľko a vzdialenosť medzi tými miestami je taká a taká a mám k dispozícii také a také dopravné prostriedky, ako to vybavím čo najrýchlejšie. Takýto problém môže byť tiež riešený logickou sieťou alebo sieťou ktorá je schopná organizovať a usporadúvať veci. Áno, toto nie sú presné pojmy a definície toho čo je v mozgu, ale ide o princíp.

A teraz problém. Judita, 35ročná účtovníčka, chce prestať fajčiť. Použije logickú sieť. Fajčenie stojí za hovno, ničí mi zdravie, je drahé, nedáva ani zmysel. Prestanem fajčiť. Eééé. Ale kdeže, takýto problém nemôže byť riešený logickou sieťou, lebo ňou ani nebol stvorený. Nebola to ona, ktorá povedala "počuj, fajčenie ti prináša toľko dobrého, že proste musíš začať". Bola to sieť, ktorá pracuje s konceptami potešenia a možno mnohými ďalšími, ktoré mi ani nie sú známe. Bola by chyba snažiť sa riešiť takúto vec na úrovni logiky. 

Pán Milan má 46 rokov a pracuje ako skladník. Predtým však bojoval vo vojne, kde bol vzaný do zajatia Kórejskými povstalcami. Dostal sa do výskumného tábora, kde mu Kórjeskí psychológovia 16 rokov pomocou každodenne mnohohodinovej sugerácie, hypnózy za doprovodu drog všetpovali, že nedokáže pohnúť pravou rukou. Posledný rok sa im podarilo tento experiment zakončiť úplným úspechom a pán Milan stratil schopnosť pohnúť pravou rukou.  Milan ako skladník potrebuje svoju pravú ruku a tak si povie "pozri, tvoja pravá ruka je zdravá, má aj svaly aj nervy, prekrvenie, všetko čo potrebuje, proste ňou pohni". Problém motoriky však netkvie a nie je riešiteľný sieťou špecializovanou na logiku, tá nemá ani len prístup k motorickým neurónom.

Pani Milada, 54ročná operátorka výroby sa pomočieva....same story.



Tvrdenie, že nie každý problém sa dá vyriešiť myslením je teda závislá na tom, čo považujeme za myslenie. Ale v jednoduchej verzii by sme mohli povedať, že niektoré problémy sú riešiteľné cítením a nie myslením, kde cítenie je súhrn oblastí, ktoré nepodliehajú našej priamej vôli a nie sú priamo a ľahko ovplyvniteľné vedomým rozhodnutím. 


Správna otázka teda je, ako sa programujú takéto siete. Pri závislostiach, najmä ťažších zdá sa pomáha úplna zmena myslenia a vnímania sveta. Či už pomocou náboženstva, psychotropných drog, alebo silnej životnej traumy. Keď sa zmení podkladová plocha závislosti, závislosť už nedáva zmysel. Lenže táto zmena myslenia nemôže prebehnúť len na logickej úrovni(že?, pani Milada. A choďte si vymeniť tú plachtu!), ale skôr na pocitovej úrovni, niečo klikne a stane sa to súčasťou človeka, nie len nejakou filozofickou konštrukciou, ktorá prebýva na povrchu ako šupka z jablka. Stotožnenie sa s myšlienkou a jej prebratie až do ohryzku. Rozdiel medzi pochopení a stotožnením by sa dobre dalo ilustrovať na príklade mafiána o ktorom píšu v novinách. Nech zabil 20 ľudí tak a tak. Človek si povie, aké hrozné. Pochopil, že to čo spravil je ohavný čin. Ale potom si dá ďalší dúšok kávy, zavrie noviny a pokračuje v dni. Zoberme toho istého človeka do doby a na miesta, kde mafián vraždil a nechajme ho s ním prežiť všetky tie vraždy. To že sa ten človek po takomto prežitku nevráti k svojej káve a dňu je garantované. 

 Na sebe som si všimol, že odkedy opäť fajčím, už vôbec nepijem a ani mi to nechýba. Ale v momente, keď prestanem fajčiť, hneď začnem slopať. Ďalší príklad logiky, ktorá nevyriešila pôvodný problém, len narýchlo uhasila najpálčivejší problém a vymenila ho za iný, menej závažný. Ako v hre Whack a mole, kde zatlčieme jedného krtka do diery a druhý okamžite vystrčí hlavu z inej diery. 

Aj keby sme boli schopný regulovať naše správanie presne podľa našich predstáv, nie je to záruka úspechu. Pretože tieto všetiepené mechanizmy majú svoje opodstatnenie aj keď niekedy fungujú proti nám. Áno nie je dobré sa obžierať, ale tiež nie je dobré ani ignorovať hlad a pocity tela a stravovať sa len a len na základe vyrátaných vzorcov, pretože všetko sa proste presne vyrátať nedá. Drogy sú je príklad uneseného odmeňovacieho systému mozgu, kde mozog silno odmeňuje užívateľa za nesprávnu činnosť, ktorou si ničí život. Ale človek potrebuje mať od prírody vštiepené aspoň približné koncepty toho čo je správne a nesprávne, za čo by mal dostať odmenu a za čo nie. Ak by vypol odmeňovací systém, tiež nemusí skončiť dobre. 

Podobne ako náboženstvo je starý, nedokonalý, vo faktickom zmysle aj veľmi nepresný, až mylný systém(i keď v metaforickom zmysle možno múdrejší, než by sme si mysleli), ale dokázalo držať civilizáciu pohromade a dať nejaký základný rámec toho čo sa má a čo sa nemá. Nie na báze logiky, ale na báze autority. Dnes, keď je náboženstvo na západe na ústupe je možné badať nástup liberalizmu a teda aj chaosu a "logiky", všetko čo dáva nejaký zmysel môžeme vyskúšať. Lenže každému môže dávať zmysel niečo iné, a mnoho ľudí je naozaj hlúpych a tak im dávajú zmysel najväčšie hlúposti a spravidla čím hlúpejším tým viac vykrikujú ako je tá ich pravda najpravdivejšia a všetci ostatní sú len vygumované ovce. A tak isto ako náboženstvo je síce nepresným predpisom toho, čo sa má a čo nie, sú aj štruktúry mozgu vytvorené evolúciou, ktoré nás v dnešnej dobe ničia fajčením, prejedaním sa, alebo v mnohých iných oblastiach, kde máme napríklad nezmyselné psychické bloky, potrebné na udržanie základných hraníc, že čo áno a čo nie. Lebo mať aspoň nejaký systém je obvykle lepšie ako nemať žiaden. 



Obvykle. Ale čo tieto systémy zlyhajú natoľko, že nie je jasné či je lepšie mať aspoň ich alebo nič. Jordan Peterson opisoval príbeh z biblie, kde nejaký ľudia utekali z nejakej zeme kde ich väznili, alebo im tam bolo zle alebo čo. Myslím, že spolu s Mojžišom. Takýto predpripravený systém hodnôt a myslenia sa dá považovať za podobné väzenie. Kým sa v ňom dá vydržať, alebo je tam dokonca dobre, človek nemá dôvod veľmi to meniť. Ale čo ak sa toto väzenie zmení na peklo? Potom musí zvážiť útek("vždy keď trestanci začali sušiť chlieb, bolo zrejmé, že sa pokúsia o útek"...). No Jordan správne varoval, že ľudia, ktorí utiekli sa hneď nedostali do zasľúbenej zemi. Ale skončili stratení v púšti. A v púšti môže človek ľahko zomrieť. Pretože v momente keď sa staré hodnoty a myslenie rozpadne, a nové ešte nie je na obzore, dostane sa človek do pásma chaosu, do púšte. A vôbec nie je garantované, že bude vedieť kadiaľ ísť ďalej.





A ako sa teda prežíva v púšti? To neviem, ale páči sa mi hláška od Alana Wattsa "Čo keď nevieš čo by si mal robiť? Sleduješ. Proste sleduješ čo sa deje". 


RES 04
Včera som dal do domu ďalšie 2 hodiny meditácie. Snívalo sa mi, že mi vandali na mojom sídlisku rozbili čelné sklo na aute, kým som v ňom spal a potom ma jeden z nich udrel po päte. Normálne mi dal facku na nohu. Vtedy som sa v sne zobudil a pozeral, že hej čo sa deje a všimol som si robzité čelné sklo. Dnes som už pozadu, ale pokúsim sa stihnúť aspoň tie dve hodiny. 

Zdieľaj článok na facebooku
31 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Majmarad

    34 ročný ujo

    Ešte si toto prečítam, vyzerá to byť veľmi zaujímavé :)
  2. 2
    Soy_goodking

    hrá sa, že má 1 rok

    @Majmarad Jasne ze to je zaujimave, za tento blog ma nominovali na nobelovu cenu za bezcielne tukanie do klavesnice:)
  3. 3
    Majmarad

    34 ročný ujo

    @soy_goodking aj ja by som ti dal Nobelovku :) Celkom zaujímavé myšlienkové pochody máš :)
  4. 4
    Vreskot000

    31 ročný muž

    škoda že blog nie je rozdelený napríklad na dva alebo tri časti. tak to robím aj ja. viaceré myšlienky je dobré čítať v napríklad dvoch článkoch, naraz to nie je jednoduché spracovať, ale celko mdobre :)