Náčelník Juraj Asdačwe

Neviem čo sem chcem napísať, tak asi začnem zľahka, básňou Laca Novomeského - Peniaze

Zmena kurzu,
sleduj burzu,
zarob lóve,
nie prdy makóve,
kakaóve ani orechóve.

Áno, prišiel nový rok a ja som si splnil predsavzatie. Za jeden deň som založil firmu, rozvinul ju do podoby veľkej korporácie a potom tesne pred polnocou som ju za miliardy predal podnikateľským skupinám, ktoré hovoria ľuďom "ovce". (Aké ovce poznáme deti?...Poznáme ovce, ľadovce, pokrovce a bezdomovce).

Dnes sa mi snívalo tisíc novoročných snov. Prišli ma tam navštíviť aj moji niekdajší kamaráti. Potuloval som sa (poľutoval som sa...aké je vaše obľúbené miesto na poľutovávanie sa? Poľutovali ste sa už niekedy v bazéne DECKÁ??) v blízkosti firmy, v ktorej som začínal svoju "kariéru". Fajčil som cigaru. A vtedy som zbadal, že oproti mne kráča môj kamoš a chcel som sa mu vyhnúť tak som sa zašil za taký kopček. Lenže za tým kopčekom bola moja kamarátka, ktorú som chcel stretnúť ešte menej. Bola vyzývavo oblečená, hneď som si to všimol. Prehodili sme pár slov a šiel som ďalej. Zrazu dav ľudí, začal som sa predierať a v tom dave ma minul obrovský pes. Pomyslel som si, že keby sme sa mali biť tak by ma roztrhal. A presne v tom momente sa na mňa z davu vyrútili dvaja muži, jeden biely a jeden čierny. Chytili ma za ruky, že pôjdem s nimi. Že oni sú od polície a ja som si neprevzal som si predvolanie na súd.

A viedli ma hore do mojej firmy. Rozmýšľal som, že teraz ma všetci budú vidieť v rukách polície a budú si myslieť, že som kriminálnik, ale ja som predsa nič nespravil. Napadol ma vtip, že aspoň poviem "Sakra, mal som počúvnuť toho chlapa a nechať ho žiť, keď ma o to prosil". Cestou do kanclu sme míňali jedne dvere, pred ktorými bola obrovská diera, upozornil som policajtov, aby do nej nestúpali. Rozmýšľal som či im to mám, alebo nemám hovoriť, ale usúdil, že nikomu nepomôže ak sa jednému z nich prepadne v tej diere noha.

Došli sme až na moje pracovné miesto. Vedľa mňa sedela čierna kolegyňa (zvláštne, nepamätám sa, že by som mal vôbec kedy nejakého čierneho človeka v sne, nie rovno dvoch(=rasizmus, =xenofóbia)). Pýtala sa čo sa stalo, ale nepovedal som jej vtip, povedal som jej o tom predvolaní. A vtedy začali byť policajti drzejší. Jeden hovoril, že to mi nemôže trvať tak dlho zapnúť môj počítač. Lenže on sa tak dlho zapínal....dokonca aj viem odkiaľ je tento výjav....v starej robote som mal počítač čo sa musel nejako aktualizovať v sieti čičo, a preto sa zapínal zakaždým dlhšie a dlhšie, nakoniec až 10-15 minút....No ale policajtom sa to nepozdávalo a jeden z nich mi začal otvárať prstami viečko na oku. A druhý mal nejaké blbé pripomienky. A tak mi došlo, že z firmy ma asi onedlho zoberú na stanicu, kde ma budú šikanovať. ČIerny policajt mi ešte povedal, že musím vyplniť nejaké tlačivo. Ale nepochopil som aké ani na čo ho treba a komu ho mám potom odovzdať tak som sa znova a znova pýtal, že jaké tlačivo a vedel som, že onedlho ho určite naseriem. Tak sa sen skončil.

Ešte sa tam objavovalo viacero faktorov. Stretol som starých kolegov z prvej roboty. S jedným som fajčil cigaretu. Ďalší len prešiel okolo, a potom prešiel okolo znova, vtedy som si uvedomil, že má dvojča. Taktiež som stretol spolužiakov zo strednej, z Béčkarskej triedy. Sedel som s nimi niekde pri stole v bare, ale už si napamätám čo sa dialo.

Dobrá novoročná správa je, že v hre čo hrám mám už 65 rubínov, a potrebujem už len ďalších 35 aby som si kúpil jednu vec. Zlá správa je, že som si povedal, že v novom roku ju už nebudem hrať, pretože je to najväčšia pičovina ever, ale návyková a žerie čas a malé kúsky pozornosti počas dňa. To je najhoršie, malé kúsky pozornosti počas celého dňa a potom sa človek nevie na nič sústrediť. Ako to psisko čo breše. Ticho ticho ticho brech! brech! ticho ticho ticho.....BRECH!..ticho ticho. Púšťam mu vysoké tóny, nie až ultrazvuk, z preprákov a celkom to zaberá, ale len kým ten tón piští. Je to taká vyššia verzia toho tónu z STV keď nič nešlo a pustili tú farebnú pískajúcu guľu. Začínam mať pocit, že mi tu onedlho pristanú ufóni. 

Píííííííííííííííííííííísk...."Arachnišidich, naši ľudia nás volajú...Áno Firipiridichimin, motory na plný výkon."

Do nového roka som si vyrátal, že by som mal Meditovať, cvičiť, programovať, písať si niečo, kresliť a veľa veľa čítať. To je samozrejme nestihnuteľné, lenže namiesto vyškrtnutia niektorých položiek sa môj mozog zablokuje, ako keď nedáš na koniec riadku bodkočiarku a prestáva fungovať, zapne si hru a youtube a hrá sa. Počul som minipríbeh o somárovi, čo chcel zjesť seno a napiť sa vody. Lenže chcel obe tieto veci naraz. A keďže sa nevedel rozhodnuť čo skôr tak uschol a vyhadoval sa na smrť. A teraz POZOR, veľké poučenie, ktoré by nikto nečakal. Somár mal najprv vypiť pár dúškov vody a potom zjesť seno, a takto mohol mať obidve veci. Problém vyriešený. Hej, lenže v takýchto príbehoch vždy všetko funguje, alebo je opravené, aj s poučením, až na to, že v reálnom svete nikdy nič nefunguje a namiesto poučenia ide človek akurát do piče. 

Pozerám ďalej videá od toho človeka "na dverách", čo sa hrá na psychokouča. Ale začal vyprávať o iluminátoch a o tom ako sa ONI (áno, nikto iný, len ONI, presne pomenovaná skupina ľudí ONI) snažia, aby ľudia neboli šťastní a aby len konzumovali. Lebo ľudia sami od seba vôbec nie sú nastavení tak, že chcú mať čo najviac, konzumovať čo najviac, jebať čo najviac, niee, to ONI musia ľudí pokaziť a zmanipulovať, inak by boli všetci šťastní a spokojní. ONI ONI ONI, tí kokoti. Ste vy ONI? Dúfam, že nie. Ale aby som mu zasa len nekrivdil a všetko neohundral tak mal aj dobré postrehy o tých narcistoch a tiež o NLP a podobných vecičkách. Viem, že NLP je dosť kult, a ľudia čo prejdú jedným školením veria, že dokážu ovládať počasie, no myslím, že niekde v jadre tejto "technológie" je niečo užitočné a keď človek nemá prehnané očakávania a má trpezlivosť tak to môže niekam aj smerovať.

Väčšinou počas písania ukladám blog ako skrytý, aby mi nezmizol po pol hodine písania. A preto stále treba zadať nejaký nadpis. Hodím jednu ruku na klávesnicu akoby to bola rukavica a niečo z toho vznikne. Obvykle to pripomína indiánske mená. Takto som vymyslel už viac indiánskych mien ako náčelník Asdačwe. A dokonca aj toho som vymyslel ja, alebo pardon, moja ruka (aby som jej nekradol kredit). Nie nie, bola kooperácia, lebo pár písmenok som musel vyhodiť, aby z toho vznikol bájny indián Juraj Asdačwe, hrdina čo bizónom bral a idniánom nadával!










Zdieľaj článok na facebooku
28 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Antifunebracka

    28 ročný muž
    f(itn)esak birdzu

    Ako pozerám, qalite tvojich blogov sa vyrovná len ich popularita!
  2. 2
    Soy_goodking

    hrá sa, že má 1 rok

    @Antifunebracka Si úbožiak:)
  3. 3
    Bordeauxfr

    27 ročný muž
    Marseille

    Máš riadnu fantáziu. Ale, pekne napísané.