RES-02 Vyhral som chladničku plnú šampónu a zamrzla mi hlava.

Budím sa. Vyťahujem štuple z uší. V hlave tipujem koľko bude trvať kým budem počuť štekanie čierneho psiska po prvý krát dnes. 5-10 minút, tak znie tip. O 5 minút sa tip vypĺňa, vyhrávam chladničku plnú šampónu(vo vymyslených súťažiach tie ceny obvykle nie sú nič moc). Takže stále keď si budem umývať vlasy zamrzne mi hlava ako úsmev na tvári človeka, ktorý sa mal pre čo smiať, ale v zlomku sekundy zisťuje, že vlastne nemá.

Ďalšie 2 hodiny meditácie do stroja. Noc bola rušná. Nie, nepodarilo sa mi zohnať prekrásne kurvy čo jebú za stravné lístky(aj keď oni existujú, MUSIA existovať!). Témou dnešných pomeditačných snov bolo cestovanie. Najprv som šiel zasa do Rakúska a stretol tam väčšinu postavičiek z môjho minulého života. Cítil som sa medzi nimi dobre, bolo to zvláštne, lebo v podstate s ľuďmi, ktorých som tam poznal sa nestýkam a vlastne ani tam sme sa príliš nestýkali. Ale predsalen som medzi nimi prežil skoro 5 rokov. Dvaja Iránci, jeden narcista/psychopat a jeden intrigán sa naučili po česky a tak rozprávali po Česky. Bol som uchvátený, lebo sa to naučili za pár mesiacov, ešte k tomu popri práci, ale mluvili a říkali ako páni. Ako páni intrigáni. Intrigán obdržal predvolanie, že sa má dostaviť na policajné vypočúvanie. Možno mi môj mozog hovoril, že skončím v base, lebo to nepriamo súviselo aj so mnou. 

Ja som si potom hľadal v Rakúsku prácu a tesne pred odchodom naspäť na SLK(nie, nebývam v Mercedese, ale používať pre názov krajiny názov jej klávesnice je tak praktické a stručné, hlavne keď potom človek nanapíše takúto vysvetľovaciu zátvorku dlhú ako pásomnica v črevách 100kilovej ženy držiacej diétu pozostavajúcu z neumytej zeleniny a slabo prepečeného steaku). Šiel som si tam v obchode kúpiť topánky, vybral som si krásne biele, ale niekam mi ich schovali a nevedel som ich nájsť a ešte k tomu v tom obchode si pri vstupe musel človek odložiť všetky perá čo mal pri sebe ku nim a oni mi ich potom niekde stratili tak som ich hľadal a zmeškal som vlak na SLK. Potom som si ešte hľadal prácu v inej firme aj s mojim otcom. On síce prácu má, takú, ktorá prináša každý deň jedlo na stôl. Práca zaklope, otvorí dvere, prinesie jedlo na stôl a odíde. Otec potom kričí "Už by si mi mohla priniesť aj peniaze niekedy ty piča!". Lebo povedzme si pravdu, aj iné veci treba na prežitie, nielen jedlo
/*ak niekto vie prežiť tak je to moja suseda. Prežila svoje deti.*/

Potm som sa zobudil so zlým pocitom, ani neviem prečo, lebo sen bol príjemný. Možno, že vlastne to všetko je už mŕtve, len taká nejasná minulosť z ktorej nie sú žiadne hmatateľné pozostatky, skameneliny, akoby sa stala a pritom nestala. Stretol som tam dokonca aj Turka s ktorým sme furt chodili na cigu a rozprávali sa o tom ako už o 2 mesiace bude jeden deň voľná, jupí jou. 

Bolo už 5 hodín a tak som si dal štuple do uší, lebo takmer presne o hodinu a 50 minút začne brechať čierne psisko. Ďalšia kanonáda snov bola o tom ako som rozmýšľal kam sa mám presťahovať a zrazu som pocítil veľmi silnú túžbu ísť k moru. A tak som začal prezerať, že kde všade je more a telefonoval s kamošom zo strednej o tom, aj o nejakých skúškach na ktoré sa on učil 12 hodín denne a ja len hodinku dve a ešte som mu vysvetľoval, že takto je lepšie, lebo sa netreba prepínať . A potom som jazdil na aute s rodinou, bol tam aj bratranec kamiňonista. Ale jazdil som ako blázon, nechápal som semafóry, auto ma nepočúvalo a tak som chodil nechtiac na červené a proti predpisom, tesne som míňal ľudí. Mohol som niekoho zabiť preboha! Chcel som jazdiť normálne, ale nešlo to, bol som blázon.



Sekcia zistenia...zistil som(teda skôr som si znova uvedomil), že som fakt závislý na internete, hlavne youtube. A často keď sa pýtam, a to sa pýtam často, že kam sa podel všetok čas, tak tam. Budem s tým musieť niečo robiť(napríklad to, že budeš písať blog, čo?...Ehm ,no dobre dobre, šak nemôžem zasa žiť jak askét! ). Pozrel som si video týpka čo žil rok bez internetu a bolo to celkom lákavé. Na internete je proste príliš veľa náhodných znalostí, ktoré potom potláčajú obmedzenú schopnosť mozgu sústrediť sa na problémy a dôležité veci, ktoré sa človeka priamo týkajú. 





Keďže som teraz proti psom, alebo teda proti psom v spojitosti s jebnutými majiteľmi,  tak napríklad som videl videjo, kde chlapíka na bicykli napadne 25 psov. Hej fakt, 25. No nepozri si to.  Chvíľu s bráni bicyklom a potom príde ich majiteľ, že oni tam majú ovce tak potrebujú toľko psov a že načo tamaď vôbec chodí. Cyklista, policajt v civile, mu vysvetlí, že je to verejná cesta, že tamaď môže ísť ktokoľvek a jeho psi niekoho zabijú. Majiteľ na to len, že tie psi by mu nič nespravili. Cyklistopolicajt na neho kričí a majiteľ sa začne brániť "hej, veď som vám zachránil život(pred vlastnými psami, tvrdenie že by mu nič nespravili už teda viac neplatí)". Počul som múdru vetu, že niektorí ľudia spravia hocičo v čom im nezabrániš. A tak to aj je. 



Sekcia vedľajšie príznaky...opäť sa na seba škerím do zrkadla, aj keď nie až toľko ako pri prvých meditáciách. Pri meditácii to tak vždy mávam, vidím svoj odraz v zrkadle a začnem sa na seba škeriť. Je to zvláštne a nepoznám dôvod, ale tak prečo nie. Moja teória je taká, že po meditácii mozog sám seba vníma trochu v tretej osobe, tá časť, ktorá zodpovedá za vnímanie a sebauvedomenie je trochu odtiahnutá od zvyšku mysle a preto tentoraz v zrkadle nevidí tak celkom seba, ale aj cudziu osobu. A zatiaľ čo na seba je zvyknutá, cudziu osobu podrobí testu, že čo to je zač a skúsi sa zaškeriť. Alebo možno testuje "som toto ja? Zaškerím sa, ak sa zaškerí aj môj protipól v zrkadle tak to musím byť ja". Prípadne "mňa neoklameš, ja viem, že toto v skutočnosti nie som ja". 
Zdieľaj článok na facebooku
31 odoberateľov

Komenty k článku