Šokujúce odhalenie, deň má 25 hodín!!!

Otváram šampus. Ale teda začnime od začiatku.

Hneď na úvod, deň nemá 25 hodín. Ste úplne ujebaní? "No toto, poďme sa pozrieť, tu určite bude ukryté tajomstvo toho ako ušetriť hodinu denne a tú následne použiť pre rozvoj našich talentov, rastu portfólií a zveľadeniu životov". Nič také, tvoj život ostane aj naďalej na hovnotatívnej úrovni, tak to je napísané v knihe osudu. Ale ale ale...ale prečo...ale prečopotom? Prečopotom v nadpise je, že deň má 25 hodín. Pretože toto šokujúce odhalenie je NA ÚROVNI takého šoku, ako KEBY mal deň 25 hodín. Takže žiadne a prečopotom a prečopotom? A prečopotom ryby nejedia huby? Ja neviem prečo ryby nejedia huby. Fakt neviem, spýtaj sa ich. A prečopotom legíny nie sú vyrobené z lega?  Dosť! Hodina otázok končí, to bolá tá 25.hodina, už sme ju minuli a deň má znova 24 hodín. Vitajte v realite.

Aleprečopotom
brešepeszaplotom?
janeviemprečo,
asiprestarévreco,
vktoromjelečo,
natútopieseňtancujakoJohnyMečoch

Bol to obyčajný večer ako každý iný a ja som bol vo svojich šerifovských topánkach na obchôdzke Birdzu, baterkou svietil do všetkých zákutí, aby som sa uistil, že je všetko v poriadku, že ľudia si nenadávajú a majú čo čítať a nepridávajú homoporno fotky. A tu som narazil na obrázky, ktoré pridala bagandža(#topanocka). Týmto jej zároveň OFICIÁLNE UDEĽUJEM NOBELOVU CENU ZA PSYCHOLÓGIU. Potlesk a úcta a nič iné. Teda ešte vyhráva zlatú topánku so striebornými šňúrkami! 

Na obrázkoch boli citáty o narcistických ľuďoch a tak som sa začítal. Akosi podozrivo ma zaujali, že hmmmm. To je zaujímavé, až veľmi zaujímavé. Väčšina z nich na mňa totiž NEsedela. Ale predsalen som mal pocit akoby sme boli nejakým spôsobom s tými tvrdeniami spriaznení. V mojej mysli sa dal do pohybu veľký kolos pozostávajúci z mnohých súčiastok, ozubených koliesok a pák, ktorý som tam už dlhší čas pripravoval a uvažoval nado mnou a tiež ľuďoch a ľudoopoch okolo mňa, prečo sme takí akí sme (sme takí akí sme, sme takí akí sme, popletení, pojašení...a teraz všetci! Bird bird bird, a bird is a word!).

Po chvíli sa s veľkým škripotom kolieska dotočili a nad kolesostrojom sa zapálilo zelené LED svetielko. BLIK. Výsledok je pripravený. Otvoril som šuflík na spodku stroja, vytiahol z neho obálku, z nej hárok papiera a prečítal výsledok výpočtov... Tieto výroky na teba nesedia, pretože narcisti sú extroverti. A ty si introvert. Hmmmmmmmmmmmmmm. Lenže. Čo ak môžu byť narcisti introvertní? 

Google ma uistil, že som sa nemýlil a poskytol mi úvodný článok o introvertných nacistoch a rozdieloch medzi nimi a extronacistami.  Logický nasledujúci krok je samozrejme, nájsť nejakého dobrého psychológa, ktorý píše o tejto problematike a prečítať si od neho knihu.

ALEBO

nájsť na youtube človeka, ktorý pracoval "na dverách" a nechať sa poučiť od neho. Víťaz bol jasný, pretože človek, ktorý pracuje na dverách (#vyhadzovač) o živote vie oveľa viac ako psychológ. A tak som sa na nasledujúce hodiny započúval do nabúchaného youtube chlapíka, ktorý poskytol omnoho lepšiu analýzu než by som čakal. 



Áno, veľa častí bolo takých, že každý si môže do istej miery povedať "to by sedelo aj na mňa a aj na 80% populácie", prípadne niekoľko veľmi málo pasáží, ktoré nesedeli vôbec, no v istých momentoch začal opisovať vzory medziľudských vzťahov a tiež mysľové pochody a vtedy som si musel povedať "ten človek mi vidí do môjho života a až rovno do mojej hlavy a akoby mi čítal čo je v nej napísané". A potom mi vybuchla hlava.

A odpovedal som si tiež na otázku, ktorá mi vŕtala v hlave už dlhšie. Prečo som mal okolo seba toľko ľudí, ktorí sú na prvý pohľad super a človek si s nimi dokáže byť bez problémov blízky, až kým sa nedostanú do hraničnej situácie, alebo kým si nezačne lepšie všímať ich správanie a vtedy ho priam obarí akí chladní sú. A niekedy je veľmi ťažké všimnúť si rozdiel medzi tým keď je človek chladný a keď je...ehm...teplý. A nie každý je narcista alebo nienarcista, vo väčšine prípadov to bude zmes. 

Nemám síce vzdelanie človeka "na dverách", no aj tak sem pridám svoju analýzu modelových príkladov. 

Zoberme si chladnú a teplú osobu. Chladnej aj teplej osobe zomrie kamarát. Obe sa dajú do usedavého plaču. No teplá osoba plače, pretože jej je ľúto, že ten človek zomrel a že jeho blízki budú trpieť a že si to vôbec nezaslúžil(o tom sa dá polemizovať). Snaží sa byť oporou ostatným a cení si čas, ktorý s ním mohla stráviť.....Naproti tomu chladná osoba plače pretože teraz je sama a nemá sa napríklad komu sťažovať, alebo nemá s kým ísť na výlet, s kým jebávať. Taktiež je smutná pretože je to hrozné, že práve ONA ostal sama ako obeť osudu a práve JEJ zomrel kamarát. Prečo práve JEJ sa dejú také veci? A tak sa pretŕča pred všetkými ostatnými kamarátmi a zbiera súcit a útechu, že má občas človek pocit, že ešte aj rodina zosnulého príde a začne ju utešovať a dúfať, že sa z toho dostane. A život je tak nespravodlivý a krutý a ONA musí žiť v tomto krutom svete. 

Samozrejme v realite sú oba scenáre pravdivé a každý človek je do určitej miery teplý aj chladný, ide o ten pomer.

Teplá aj chladná osoba ti povie ako sa teší, že sa ti niečo veľké podarilo. No chladná osoba ešte ani nedopovie tú vetu a už hovorí o svojich plánoch, alebo niekom kto to aj tak spravil lepšie ako ty. Veľmi chladná osoba ti ešte vyčíta, že popri plnení toho čo sa ti podarilo si na ňu zabudol spôsobom, že by si sa mal cítiť zle.  

Takéto veci sa veľmi ťažko hodnotia a ako všetko v ľudskej mysli, stačí malinká zmena, odchýlka, ktorá určuje či si človek len oprávnene háji aj svoje záujmy, alebo je len chladný. A práve preto si človek najprv všimne, že "niečo nie je v poriadku". 

A ja si myslím, i keď nemám vzdelanie človeka na dverách, že tá miera introvertného narcizmu ma s mojimi "kamarátmi/tkami" spájala. Dlho som rozmýšľal nad tým, čo vlastne máme spoločné? A ešte viac nad inými osobami ktoré poznám, čo s nimi nie je v poriadku? A chcelo to až laureáta nobelovej ceny aby sa na to prišlo. 

Zaujala ma pasáž o tomto...V istom bode sa z introvertného narcistu stane už len zrkadlo situácie a ľudí. Dnu už nikto nie je. Akoby stratil ego, dušu a celý jeho mozog pracuje na tom, aby bol schopný akoby simulovať ich myslenie a všetky reakcie voči ľuďom sú len vypočítané, a vypočítané tak, aby vyvolali žiadanú reakciu.

Pche, chcel som nájsť dobrú smrť v Nemecku a pritom som si nevšimol, že mám sotva dušu. Človek najprv musí nájsť svoju dušu, aby ju mohol dať bohu v dobrom boji. 


Idem hľadať svoju dušu,
do sveta šíreho,
a i keby šíry nebol,
do sveta jediného.

Volaj ma King Kong!







Zdieľaj článok na facebooku
28 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Topanocka

    24 ročný chalan
    Medzev

    oooo som slávna :D moje egíčko ti dakuje :D ehm najprv ho musím ist pohladat do sveta
  2. 2
    Soy_goodking

    hrá sa, že má 1 rok

    @Topanocka Mozes hladat so mnou, ale potom musime aj zomriet:P
  3. 3
    Luboos

    31 ročný muž
    Piešťany

    Treba nájsť dušu :) V 25 hodine na rozcestí rieky Kongo, na stráži Francúzskej légie termovíziou zachytíš ako sa k tebe blíži malé (pravdepodobne čierne) dievčatko a za opaskom má 3 krabičky a kráča smelšie ako je zvykom a máš správu ako včera prišli pri rozdeľovaní humanitárnej pomoci 3ja kolegovia o život. Sám seba sa opýtaš je to chladná alebo teplá osoba :D a termovízia ti neodpovie :D