Úpadok, dekadencia

Do piče tu sa fakt nedá bývať. U mňa v byte zasa buchot a hlboké nízke zvuky, celý celý celý boží deň. Nedokážem sa na nič iné sústrediť. Len sedím, alebo stojím, alebo stojím vo dverách či na chodbe a počúvam údery a posuvy niečoho po niečom.

Je večer a ja stojím na chodbe a znova počúvam zvuky. Dnes ráno som vstával o 5:50, potom som si dal štuple do uší a trvalo mi asi hodinu a pol kým som znovu zaspal. Aj to som sa len prevaľoval a mal sny o tom, že som niečo zle zrekonštruoval a že niekto búcha.

Stojím na chodbe a zasa nič nepočujem. Teda áno, náhodné buchnutia. Tu a tam.  Už sa ani neobúvam, keď idem na chodbu sliediť. Aj tak viem, že na nič neprídem. Môj mozog toho nie je schopný. Chýbajú mu komplet celé obvody. Celé reťaze neurónov, možno celé laloky, kto vie. Dávam si "stereo". To je keď stojím v otvorených dverách a jedným uchom počúvam chodbu a druhým vnútro bytu. ale zvuky z chodby nie sú v synchronizácii s tým čo počujem vo vnútri bytu. Možno to je vedľaší vchod. Ale je jedno na ktorú stenu človek priloží ucho, ono sa to tými stenami šíri ako mor. Keď som v jednej izbe, zdá sa, že to ide z toho bytu, keď som v inej tak zasa, že z onoho. Posledné dni trávim v izbe, kde mám koberec a žiadnu podlahu a ozvenu, ale nepomáha to, tie údery sú tu snáď ešte horšie. 

Celé dni už na nič iné nemyslím, neviem sa sústrediť na nič. Dnes som bol u dochtorky, ale potom som celý deň doslova presedel a prepočúval, s otvoreným internetom. Prechádzam sa izbami a prikladám ucho na stenu tú a tú a potom onú. Googlim si či sa dá celoročne bývať v chate. Alebo či sa oplatí kúpiť starý dom. Alebo byt v novostavbe. Alebo premýšľam za ktorým susedom sa pôjdem s maniakálnym výrazom v tvári opýtať "Počujete tiež tie zvuky?". Googlim si veci o nivelačných stierkach, aké sú typy, ako sa dávajú dole, či niekto má podobný problém ako ja po osadení podláh. Zdá sa, že svet nemá problém. Len Goodking má zasa problém. 

Je mi zle, úprimne zo žalúdka zle, keď si predstavím koľko času som tu premrhal. Prácou a potom hlavne načúúúúúvaním. U rodičov stále kreslím ako blázon, ale tu sa neviem sústrediť ani hodinu.  Nechcem ísť spať. Chcem naspäť svoj starý byt. Pamätám sa, keď som si vyberal "pôjdem dnes spať do detskej, alebo obývačky? V detskej sa spí tak super, ale v obývačke je to úplne NAJ", lebo tam sú dva matrace na sebe na zemi mhhhhm. A potom som zaspal, o štvrtej ráno a zobudil sa o dvanástej, alebo o jednej. A celý svet na mňa mohol len škaredo zazerať spoza okien našej bytovky. 

A teraz. Ráno Bum.....bum....bum.....krrrchrrrr....bum....  , poobede bum....bum....bum....bum...večer....bum....bum....bum krrrrrrrchrrr. Zajtra má prísť chlapík dať mi dole stierku zo steny. dnes som mu volal. Celkom sympaticky pôsobí. Minule mi rozprával ako ide do nemocnice do Šace, takže ku mne príde, ale len keď to prežije. A dnes, že zajtra ráno má ísť na odber krvi, ale že potom sa zastaví. Mal som pocit akoby mu to bolo úplne jedno a vlastne by som sa nedivil ani keby neprišiel. Veď keď sme sa minule už takmer lúčili, naschval som čakal či si aspoň opýta adresu a keď si ju neopýtal, tak som mu ju pripomenul. A on, že hej, že som spomínal, že to je tá ulica, ale čislo nevedel. Dnes tiež spochybnil moju smradľavú stierku. Hovoril, že ešte nezažil aby mal niekto taký problém. Aké prekvapenie. Tak sme sa dohodli, že tak či tak príde, povie mi svoj názor, že podľa neho to možno to bude stačiť len natrieť. Dosť silne o tom pochybujem, ale som zvedavý čo na to povie.

Potom sa ho spýtam na podlahy. A on určite len mykne ramenami, alebo vlastne nie...povie, že také niečo ešte nezažil, aby niekto počul búchanie zo susedných bytov, kvôli novým podlahám. A potom odíde. Aj so svojimi dlhoročnými stavbárskymi skúsenosťami za sebou zabuchne dvere. A ja tu ostanem stáť za dverami a budem počuť eho kroky ako sa vzďaľujú. Zasa bez šajny. Ale aspoň už snáď s vybavenou omietkou. A aj keby niečo spásonosné povedal, tak dať dole cementovú stierku z podlahy musí byť, zľahčene povedané, dosť ťažké.

Potom mi ostane jediná možnosť. Ísť sa náhodne pýtať susedov, či počujú hluk. To by bolo podľa mňa nepríjemné aj pre normálneho človeka, pre mňa to je tak na hranici toho čo je v mojich silách. Odhliadnuc od toho, že už teraz živo vidím ich tváre. Akoby nevedeli o čo sa jedná. Hluk ?Aký hluk? Čo to je hluk? Štefan...ty si už počul o tom...ako ste hovorili, že sa to volá....aha, o hluku...počul si niečo o jave zvanom hluk?". Presne tak isto ako keď niekomu vysvetľujem smradľavú stierku, alebo keď ortopédom ukazujem svoje boľavé zápästie a oni sa tvária akoby ľudia ani zápästia nemali. "Čo vás to bolí? Zápästie? No ja neviem. Zavolajte sestru...sestra, počuli ste už o tom orgáne zvanom....ako ste to povedal?....aha, zápästie. Počuli ste už o zápästí?...aha,aha, lebo ani ja nie...a čo že to máte s tým....zápästím?". 

Ale budem to musieť spraviť. Lebo už mi nič iné neostáva. Bývať tu neviem, nedokážem, nechcem. Nie s týmto hlukom. Takže okrem spytovania sa susedov na buchot môžem potom zavolať náhodne ešte pár majstrom, alebo nájsť nejakého budovného akustika ak tu taký existuje a spýtať sa ich na tu podivnú teóriu o stierke. Nuž, niekto v mojom veku dokázal splodiť teóriu relativity a niekto dokáže splodiť len teóriu o stierkach. A potom existuje už len jedna vec. A to odsťahovať sa. Lenže, ja sa poznám. Keď sa odsťahujem, tak už len do horšieho. Starý zrúcaný dom, alebo byt pod rapermi, prípadne chata, ktorá bude neskolaudovateľná a rozpadne sa mi pod zadkom. Prípadne nový dom, ktorý budem splácať ešte stopäťdesiat rokov ak vôbec nájdem prácu, ktorú budem neznášať, lebo ju tak isto ako všetko ostatné neviem robiť.  Pekné menu. Dnešné menu je v skutku chuté. Ale iné východisko nevidím. Bývať v celodennom hluku

Ja nedopadnem dobre. Dajte preč tie zvuky, kým ma zjedia. 



Zdieľaj článok na facebooku
14 odoberateľov

Komenty k článku