Zvyky dnešného dňa.

Ako sa vraví, nikdy nestretávaj svojich hrdinov, pretože majú aids. Aspoň ak sú tvojimi hrdinami Magic Johnson a Freddie Mercury. 

Časomerací a dátumomerací prístroj v systéme Windows s presnosťou na sekundy, zvaný tiež "hodziny", ukazuje už takmer poludnie. Bolo by treba začať deň. Ale čo to vôbec znamená začať deň. To človek zistí, až keď začína dni nezačínať. Začať deň znamená prinášať do dňa svoje zvyky a tradície. Ani nie tak veľmi  svoje rozhodnutia a činnosti, ale zvyky. Tak ako mi rozprával jeden spolužiak o jeho kamarátovi čo boxuje. Ten keď dlho neboxuje, sám si udiera rukavicou do hlavy, lebo mu chýba ten pocit buchnátu. Alebo ako mi hovoril Dr Phil, najlepším ukazovateľom budúceho správania sa je správanie sa minulé. Tak ako si s každou dnešnou cigaretou dávame zajtrajšie dve a stými pozajtrajšie štyri, si s dnešnou činnosťou zároveň servírujeme činnosť zajtrajšiu aj pozajtrajšiu. 

V reštaurácii zvanej život (to je akože fakt slovné spojenie, asi začínam byť homosexuál, začínam cítiť úbytok bielych krviniek)...v reštaurácii zvanej život nám s každým objednaným jedlom na druhý deň prinesú jedálny lístok s včera objednanou možnosťou o čosi hrubšie napísanou. A ak si ju vyberieme znova, font tejto možnosti opäť zvyšuje svoje číslo, až tam často nakoniec ostane len ona a maximálne pár ďalších. Veď vlastne to je podobné ako google ad sense, ak si dnes prezerám vázy, naisto budem mať zajtra celý prehliadač na každej stránke zajebaný  vázami odhora až dole. Ale to je dobré, pretože ako inak by bolo možné na internete znovuvytvoriť atmosféru v obchode dotieravého Tureckého predavača. No tak, kúpte si vázu...

Zvyky tu sú preto, lebo fungujú. Sú overené časom a mnohými neľahkými skúškami a tlakmi. Podobne ako piča tvojej matky. Háhá, to si nečakal, ale je to tam napísané, fakt vážne, vráť sa v texte na začiatok odstavca a čítaj ďalej, opäť narazíš na piču tvojej matky. Ukaš pyču, ukaš lesyk! V dome Goodkingovcov síce máme servítky, ale určite si ich nekladieme pred ústa.

Keby sa človek každé ráno zobudil ako niekto iný. Napríklad, keby som sa ja zajtra zobudil ako jeden miestny používateľ Birdzu zvaný #tučniak, potom by som si asi šiel dať ráno koláč. A potom ďalší. A ďalší. A potom šup šup zvracať, a potom ďalší. Keby som sa zobudil ako závodník na ťavách, pravdepodobne by som šiel napojiť svoju ťavu a potom jazdiť. Ako fyzik by som šiel počítať voľajaké pičoviny, vodič balóna by som sa vybral do nebies a ako amsterdamská štetka by som sa cez deň snažil nájsť si bohatého manžela, alebo sa aspoň šiel previesť na plťke. A keby som takto vyskúšal život každého jedného človeka na zemi a vrátil sa naspäť do svojej existencie, pochopil by som aký obmedzený život vediem. Že nielen to na čo som zvyknutý robím, ale hlavne VŠETKO ostatné nerobím.

Ale čo keby človek nemal zvyky ani emócie. Bol by skutočne slobodný. Nehovorím že šťastný (bez emócií asi ťažko), ale slobodný. Nemal by žiadny strach a nič by ho nezväzovalo. Žiadne závislosti, všetko čo by spravil by dávalo zmysel. Keď nemáš strach, závislosti, ani automatické zvyky, všetko čo spravíš musí dávať zmysel, inak by si to nerobil(len či vôbec niečo dáva zmysel, či by si spravil vôbec niečo). Tak ako stroj. Stroje "don't fuck around". A každý zdravý človek si povie "ale ja predsa nechcem byť stroj", až kým si neuvedomí, že aj tak je stroj, len so závislosťami, emóciami a strachom.

Ako donútiť mozog robiť to čo chcem aby robil. Dáva to zmysel. Predsa ak si kúpim prístroj, trebárs foťák, chcem aby fotil a nie aby si robil čo chce. Keď si kúpim koňa tak chcem, aby jazdil a aby bol schopný natáčať koňské porno a aby potom aj dobre chutil, nechcem aby sa len tak poflakoval a robil si čo chce. Aby občas vyriešil aj nejaký jednoduchý matematický príklad pomocou počtu dupnutia kopýtkom o zem. Chcem aby reagoval na meno Sivko a nie aby si vymyslel každý deň nové meno, nikomu ho nepovedal a reagoval len na neho.

Dnes som vyjebal so systémom a na raňajky si dám med a tisíc medzinárodných jednotiek vitamínu D. Ale jedna rada, nikdy si nenaberajte veľa medu, pretože medu je vždy viac než sa zdá že ho je.

Ukončím to básňou od Jána Botta. Ján Botto, ceruzky...Škót i Nór, kreslí ceruzkami Koh i Nor...Brankoh i Norika Ceruzkovci.

Zdieľaj článok na facebooku
22 odoberateľov

Komenty k článku