Z otvorených úst mi vychádzajú
bubliny
a previazané červenou stuhou
stúpajú kamsi...
to miesto mi nie je známe
no ja sa dotýkam seba v odraze
studenej vody ležiac nahý
na hladine ktorá nikde nekončí
Snažím sa zakláňať hlavu dozadu
a prejsť cez tú na dotyk poddajnú
hmotu
čo nie je
vo svojej podstate
ani tekutina ani dym
No predsa zanechávam po sebe
stopy
a akési zvuky či melódia alebo
hudba
nenecháva ma na pokoji
V tých bublinách sa odráža môj
odraz
a nečujne plávajúc v mojich
myšlienkach
odlietajú niekam preč
a ja sa snažím popísať čo cítim:
Prstom píšem po hladine
a slovo za slovom sa v nej
všetko stráca v nenávratne
a do hĺbky upadajú moje
myšlienky toho oceána
Na moment ich ešte zahliadnem
a potom len klesajú tou hlbinou
čohosi, čo ma vždy podrží
Nedýchajúc hľadím na koniec
toho,
čo som nepodmienene splodil
No len myslím na to čo chcem:
Odpútať sa fyzicky od toho
bremena
a vo vertikálnej polohe
chcem sa prepadnúť na
dno,
aby som zase mohol
hľadieť hore
a chcel sa vrátiť späť,
tam kde som bol
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
midnightlady
31. 3.marca 2009 23:35
máš krásnu webku ale blogy bielymi písmenami sa na nej nedajú čítať...
Napíš svoj komentár