Každý to pozná: krásny deň. Idete po ulici, len vy dvaja. Ste, žijete, dýchate jeden pre druhého. Nežné pohľady, držanie sa za ruky- pocit istoty. Prvé slová lásky, úplne prvé v tvojom živote. Krásne, nezabudnuteľné a na smrť smutné. Jemné vyznanie lásky a ostrý pohľad do tvojich nesmelých očí. Pevné objatie, pritúliš sa k nemu, jemne a opatrne. Je pre teba všetko. Radosť a smútok. Šťastie a bolesť. Láska a nenávisť. Krása a odpor. Nežnosť a tvrdosť...

Je všetko, to čo si nikdy nepoznala. Sú to pocity, o ktorých si ani nečítala, ani nepočula a nikdy nevidela. Moment plný krásy a romantiky. A on opakuje:,,Ľúbim ťa, a budem aj keby som bol kýmsi druhým." Najúprimnejšie ako vedel ti vyznal lásku. Najkrajšiu lásku akej pod slnkom viac niet. Nebude a nikdy ani nebolo. Lásku, ktorá je tak oddaná a verná. Je tak silná a vášnivá. Taká iskrivá a živá. Láska, ktorá je naveky. Takú lásku možeš cítiť len srdcom, ale cítiš ju a pevne zvieraš a uchovávaš.

No poznáš ten pocit, keď stojíš, počúvať, hľadíš do jeho najúprimnejších očí. Jemne ho držíš za ruky. Cítiš ako ti srdce tancuje, ako sa zviera, ako nepravidelne bije. Stojíš. A mlčíš.

Nemáš čo povedať. Pretože si z ľadu. Chladná ako ľad. Priveľmi strýznená svojimi vlastnými pocitmi. Priveľmi zmučená svojou mysľou. Priveľmi doráňaná na duši. Priveľmi ubolená od strachu a žiaľu.

Stojíš pred ním s pulzujúcim srdcom, ktoré sa nie a nie otvoriť. Hľadí na teba očami plnými nádeje a viery. A ty len mlčíš. Horké slzy stekajú po lícach, zastavujú sa nad ústami. Nie sú to len slzy, sú to potoky. Rieky, ktoré všetko čo bolo skryté vyplavujú von. Už viac nedusíš tú bolesť v sebe.

Plačeš a on ťa miluje natoľko, že ti tú bolesť chce zobrať. Vezme tvoju tvár do svojich pevných a predsa nežných rúk. Pozrie sa ti do očí milým pohľadom. Dokazuje ti lásku a bozkáva ťa.

Ste úplne odlišný. On plný nádeje, lásky. Myslí si že je jednoduché milovať ťa. A ty na dne, zmučená pocitmi, v ktorých sa nevyznáš.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár