Ten,
Domi
Nachytala ma nočná mora,
dýchala som o dušu.
Spadla,
stratila sa,
schovala sa do vankúša.
Zmätená sa pozerám,
prečo dýku v srdci mám?
Tmavá krv červená,
steká mi na kolená.
Dýku zaborenú na dne,
jej dáš všetko a mne?
Sú to len nezmysly,
V hlave si premysli
Keď nevieš čo povieš,
Nepoznáš sa, ty to vieš.
Potom boli nezmysly.
Už nemysli !
A zmysly zlyhávajú, sú preč.
Pozerám sa obďaleč.
Nechcem,
Neviem,
Nepočujem.
Slepá len odhadujem,
že ťa už nemilujem.
A predsa žijem!
Idem ďalej v stopách slnka
Po uliciach ľudská plnka.
Spomienky sú šrot,
A ty si ....!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár