Dom bol taký veľkolepý. Nečakala som, že oslava nášho príchodu bude taká nádherná a premyslená do detailu. Maurice mi pomohol vystúpiť z auta. Keď ma služobníctvo zbadalo, myslím že nebolo príliš nadšené. Akoby aj mohlo byť, vôbec som nevyzerala ako nejaká pani. Na sebe som mala obyčajné šaty, ale to sa asi bude musieť čoskoro zmeniť. Zvítal sa so mnou správca domu Peter:
"Dobrý deň, milostivá pani"
"Och, dobrý deň" niečo zo mňa vypadlo. Ešte stále som prekvapená.
"Peter, odvezte koč a povedz slúžkam nech Eleanor pripravia izbu. Myslím že prvú noc bude chcieť byť o samote.
Eleanor, poď, obzrieme si tvoj nový domov" povedal Maurice.
Sluhovia sa pomaly rozpŕchli keď sme vyrazili po chodníku.
Vzďalovali sme sa. Teraz som si naplno uvedomila, že všetko čo mi Maurice rozprával o jeho dome bola pravda. Bol veľmi veľký, nevidela som ho ešte zo všetkých strán. Románsky štýl. Áno, bol starý. Ale služobníctvo sa oňho dôkladne staralo. Občas som si všimla aj pukliny na múroch. Bol osadený do krásneho prostredia. Za ním sa rozprestierali lesy. Okolo bola krásna záhrada. Všimla som si vzadu domček. Asi bol pre záhradníkov. Niekto sa o záhradu predsa musel starať.
Rozmýšľala som, aký bude dom vo vnútri. Veľmi som sa tešila. Hneď som si však spomenula na trochu prekvapený pohľad služobníctva a to mi dalo pocit neistoty, či to zvládnem.
Postavenie panej domu určite vykonáva nejaké funkcie. Zvládnem to? Veď som iba obyčajné dievča, ktoré o takomto živote iba snívalo. A teraz sa sen plní. Pozrela som sa na Maurica. On na mňa tiež. Muž môjho života. Neistota zmizla. S tebou všetko zvládnem, pomyslela som si.
Pomaly sme obišli celý dom. Okolo neho viedol vyšliapaný chodníček posypaný kamienkami.
"Páči sa ti?" spýtal sa ma Maurice.
"A ako veľmi. Najprv som si myslela, že preháňaš, no naživo sa mi to zdá ešte krajšie ako z tvojich rečí."
"A to nie je všetko. Je tu ešte mnoho krásnych miest a zákutí. Tými ťa prevediem neskôr, určite si unavená z cesty.
Toto bola len okružná jazda okolo domu," zasmial sa.
Bola som unavená. Cesta sem vôbec nebola krátka. K domu sa išlo širokou cestou, ktorá bola dlhá približne 20 míľ. Lemovali ju husté ihličnaté stromy, nepresvitalo cez ne ani slnko. Deň bol veľmi slnečný. Dom bol skrytý ďaleko od života za bránami ostatného sveta.
Pobrali sme sa k vchodovým masívnym dverám kde nás pred chvíľou vítalo služobníctvo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
petushiq18
7. 8.augusta 2011 17:16
hej! ja ťa zabijem! no náhodou...super to je napíš pokračovanie a užaj!
Napíš svoj komentár